Blog rímskokatolíckeho kňaza

Kdesi bola jedna nádherná záhrada. Pán tejto záhrady sa v nej každý deň prechádzal. Najmä vtedy, keď slnko ožarovalo všetko rastlinstvo v  záhrade. V tejto záhrade rástol bambusový prút, ktorý mal veľmi vznešený výzor.

Bambusový prút bol najkrajší zo všetkých kríkov a rastlín v záhrade. Pánovi sa tento bambusový prút veľmi páčil. Mal ho najradšej zo všetkých stromov v záhrade. Každým rokom tento bambusový prút rástol a rástol. Bol najkrajší. A bambus vedel, že ho pán miluje a to sa mu veľmi páčilo.

Ale jedného dňa pán pristúpil veľmi zamyslene k tomuto bambusovému prútu. Bambusový prút sklonil svoju hlavu pred pánom.

A pán mu povedal: Môj drahý bambus, potrebujem ťa! Pre bambus to bol jeden z najkrajších dní. A pomyslel si – toto je ten deň, pre ktorý som sa narodil! Ale hlas pána zvážnel. Môj drahý bambus, ak ťa chcem použiť, to znamená, že ťa musím odrezať. Bambusový prút sa striasol. Veľmi sa zastrašil. A odpovedal – nie, Pane. Môj drahý bambus, pánov hlas ešte viac zvážnel – ak ťa neodrežem, nemôžem ťa použiť!

A v celej záhrade bolo hlboké ticho.

Veľmi pomaly sklonil svoju hlavu bambus pred pánom a hundral si sám pre seba. Povedal – Pane, ak ma nemôžeš použiť bez toho, aby si ma odrezal, tu som. Odrež ma teda. Ale pán pokračoval – môj drahý bambus, nielenže ťa musím odrezať, ale musím ti odstrániť aj listy a tvoje konáre. Ach, pane, odpovedal bambusový prút, nerob mi to prosím ťa! Nechaj mi aspoň moje konáre a moje listy. No pán odpovedal – ak neodstránim tvoje listy a konáre, nemôžem ťa použiť! Bambusový prút sa triasol a veľmi ticho povedal - v poriadku, pane, odstráň moje listy, odstráň moje konáre. A pán pokračoval – môj drahý bambus, ešte niečo musím urobiť. Musím ťa rozdeliť napoly a vybrať ti srdce. Ak nedovolíš, aby som to urobil, nemôžem ťa použiť! Tu už bambus prestal hovoriť. Len sa podriadil pánovi.

A tak pán záhrady odrezal bambus, odstránil jeho listy a konáre, rozdelil ho napoly a vybral mu srdce.

Potom zobral bambus k jednému prameňu. V tomto prameni bola čerstvá voda. Tento prameň sa nachádzal vedľa suchých polí.

Pán veľmi jemne položil bambus na zem. Potom položil jednu polovicu do vody. A druhú polovicu namieril na polia. Z prameňa začala pretekať voda cez bambusový prút a vchádzala do suchých polí. A tie polia, ktoré boli predtým suché, vďaka tomu, že tam tiekla voda cez bambus sa stali úrodnými.

Keď prišiel čas žatvy, ten prekrásny bambus sa stal veľkým požehnaním, aj napriek tomu, že bol tak ponížený a pokorený.

Keď bol veľký bambus najkrajším prútom v záhrade, žil svoj život sám pre seba. Rástol sám pre seba a bol zamilovaný do svojej krásy. Naopak, keď bol bambus zničený a použitý, vtedy sa stal kanálom, kanálom, ktorý pán použil, aby dal nový život poliam.

Príbeh z Internetu, ku ktorému si môžete urobiť vlastnú úvahu.