Blog rímskokatolíckeho kňaza

Pokoncilová liturgická obnova, aj keď s ťažkosťami, prebie­hala pomerne dobre, predovšetkým za dlhoročného predse­du Slovenskej liturgickej komisie (od roku 1972) Mons. Jána Pásztora, nitrianskeho biskupa. Pod jeho vedením (spolu s Mons. Vincentom Malým, Mons. Vladimírom Filom a Mons. Ferdinandom Javorom) boli preložené v krátkom čase všetky liturgické knihy do slovenčiny, v čom sme predstihli i mnohé väčšie národy.

Vstup do roku 1968 mnohí plní optimizmu očakávali v ra­dostnej nádeji. Veľký obrodný prúd, ktorý prebiehal všetkými úsekmi našej spoločnosti, ktorej cieľom bola demokratizácia života, odstránenie chýb minulosti, dával nádej na nové časy pre Cirkev. Ešte v marci biskupi napísali memorandum, v ktorom žiadali, aby sa obnovili rokovania so Svätou stoli­cou, aby kňazi podliehali výlučne ordinárom. Žiadali i obno­vu reholí. Dňa 13. júna 1968 bola obnovená Gréckokatolícka cirkev.

Medzi najdôležitejšie udalosti tohto výnimočného roku patrí založenie Diela koncilovej obnovy (DKO) na Velehrade 14. mája 1968. Jeho predsedom sa stal trnavský biskup Ambróz Lazík. Medzi prvé úlohy hnutia patrilo vypracovanie celkového plánu obnovy, ako i podmienok, za ktorých sa mal uskutočňovať (vymenovanie biskupov, ich slobodná čin­nosť, život v seminároch, činnosť účelových zariadení, laický apoštolát). Obrodný proces bolo cítiť na každom kroku. Nikto však nerátal, že sľubný vývoj bude mať taký nečakaný koniec - v auguste 1968 príchod vojsk Varšavskej zmluvy.

Vláda opäť začala hrubo zasahovať do náboženského ži­vota. Zaviedla v seminároch numerus clausus, boli zakázané duchovné obnovy a exercície pre laikov. Na základe naria­denia ministerstva kultúry bolo treba hlásiť okresnému tajomníkovi každú činnosť. Štátna bezpečnosť zastrašova­ním kňazov a laikov navodila atmosféru strachu a nedôvery. Praktizovali sa prvé opatrenia voči rehoľným sestrám, ktoré sústredili do charitných domovov. Začali sa sprísňovať pred­pisy, ktorých cieľom bolo zníženie počtu účastníkov na vyu­čovaní náboženstva.