Blog rímskokatolíckeho kňaza

presne načasované. Práve som dopísala komentár k inej Vašej téme, kde sme si nesadli v názoroch. Nebráni mi to však povedať Vám, že sa práve nachádzam v situácii, kedy sa sama seba pýtam, či som oprávnená posudzovať slová iných. Čo tu zanechám pre potomkov viem, či je to však dostačujúce, to sa nikdy nedozviem. Pripravujem sa na stratu mojej chorej mamičky a hodnotím či som jej dala dosť lásky, či som jej dostatočne poďakovala za život? Toľko otázok a odpoveď neprichádza. Rada by som jej povedala, že mi už viac nemohla do života dať a, že jej za to ďakujem. Už ma však veľmi nechápe. Preto zisťujem, že nesmieme viac premrhať žiadnu chvíľu na láskavé slovo a porozumenie. Nevieme dňa ani hodiny. Pokoj s Vami.

zanechat?
Aspon kusok dobra a laskavosti. Mozno len v spomienke v dusiach , ktore boli blizke .

podobne tazke chvile s viacerymi blizkymi....
Citala som uvahu na Tvojom blogu, v ktorej si sa zdoverila so svojimi pocitmi.
Aj ked maminka uz velmi nechape, urcite citi Tvoje prejavy vdacnej lasky.
Prajem neustalu Boziu pomoc.

Ďakujem, si zlatá zaslúžiš si byť šťastná. Zo srdca ti prajem veľa, veľa lásky a porozumenia

aj ja to prajem Tebe i vsetkym, dakujem za povzbudenie.
S uctou M