Otázka, "čo je pravda", patrí k najťažšie zodpovedaným otázkam ľudského myslenia. V priebehu vekov filozofi dali na ňu rozdielne odpovede. V našom období sa všeobecne presadila odpoveď daná gréckym myslením. Podľa neho pravda je vlastnosťou vety, úsudku, výpovede. Pravda je daná vtedy, keď je veta v súlade so skutočnosťou.
Zoberme si vety: "Strom je vysoký štyri metre" alebo "Dom bol postavený v roku 1969" alebo "Liek X znižuje horúčku". Tieto vety sú pravdivé vtedy, keď sa potvrdia v skutočnosti. Nie samotný strom, dom alebo liek sú "pravdivé". "Pravdivé" nie sú veci, ale samotné výpovede, ktoré si možno skonfrontovať so skutočnosťou. Pravda sa zdá byť nie vecou, ale vzťahom, totiž vzťahom medzi vecou a úsudkom o veci.
Hebrejské slovo "emet", ktoré sa v našich Bibliách väčšinou prekladá ako "pravda", myslí však na niečo iné. Označuje najprv celkom všeobecne to, čo je platné a nosné. Udáva, na čo sa dá spoľahnúť alebo čo sa musí urobiť. Tak môžu byť veci "pravdivé", napr. cesta, keď po nej dôjdem k cieľu. Aj osoby sú "pravdivé", keď je vyskúšaná ich vernosť a spoľahlivosť. "Pravda" tak veľmi úzko súvisí s dôverou a úprimnosťou. Pravda človeka nespočíva v tom, že všetko, čo povie, zodpovedá skutkovej podstate, ale že on sám je považovaný za spoľahlivého a hodnoverného. Izraelita vidí "pravdu" človeka vo veľkej spätosti s jeho "láskou". Preto možno pravdu nielen rozumieť, ale možno ju aj "konať".
Keď sa o Bohu hovorí, že Boh je "pravdivý", nevzťahuje Biblia tento úsudok v prvom rade na to, čo Boh povedal. Jeho slovo nemá byť predmetom vedeckej kontroly. Božia pravda spočíva v jej spoľahlivosti a stálej pomoci. Na nej môže stavať ľud i jednotliví ľudia.
Zvláštny význam obsahuje "pravda" v spisoch Nového zákona, najmä v Jánovom evanjeliu. Tam môže Ježiš o sebe povedať: "Ja som Pravda" (Jn 14, 6). Zjavuje sa tak ako bezpodmienečne spoľahlivý, ktorému môže človek vo viere dôverovať.
Keď hovoríme o pravde Biblie, musíme na ňu aplikovať aj vlastné chápanie pravdy. Jej "pravda" neznamená, že sa v jednotlivých výpovediach potvrdzuje našimi kontrolami. Neplatí to ani pre jej obraz sveta, ani pre mnohé chápania človeka, alebo národov. Avšak zasluhuje si vo všeobecnosti dôveru, lebo Božie slovo človeka napomína a utešuje, pomáha mu a radí, neustále mu pripomína, že nezabúda na pôsobenie Boha v dejinách a na jeho prisľúbenia pre budúcnosť.
Komentáre