Inkvizícia počas jednotlivých období nadobúdala rôzne formy.
Zvláštnu skupinu v dejinách inkvizície tvorí španielska inkvizícia, ktorú zriadil v roku 1478 s povolením pápeža Sixta IV. (1471-1484) španielsky kráľ Ferdinand Katolícky (1479-1516) a kráľovná Izabela Kastílska (1474-1504).
Cieľ tejto inkvizície bol viac politický než náboženský. Mnohí pokrstení židia a mohamedáni sa dostávali do vysokých cirkevných aj štátnych služieb; v podstate ostali pri svojom náboženstve, hoci navonok vystupovali ako kresťania. Pre Španielsku korunu boli takto nebezpeční, preto úlohou tejto inkvizície ich bolo vyhľadávať.
Aj tu sa používalo mučenie, nebolo však pravidlom. Napríklad v oblastnom inkvizičnom tribunále v Granade v rokoch 1573-1577 z 256 obvinených bolo mučených 18 osôb, oblastnom tribunále v Seville v rokoch 1606-1612 zo 184 obvinených bolo mučených 21 osôb.
Čo sa týka rozsudkov, napr. v rokoch 1575-1610 tribunál v Tolede súdil takýto počet jednotlivých prípadov:
Sexuálne delikty (bigamia, sodomia apod.) a usmrtenie – 264.
Vykonávanie moslimských praktík – 190.
Pridŕžanie sa židovských zvykov – 174.
Čarodejníctvo – 62.
Zvádzanie žien – 52.
Rúhanie – 46.
Za tieto delikty boli vynesené nasledujúce rozsudky: V 207 prípadoch došlo k zmiereniu; 186 odsúdených nosilo kajúce rúcho na určitý čas; 185 vinníkov bolo pozbavených majetku; 175 sa ocitlo vo väzení a 167 vo vyhnanstve. Bičovaných bolo 133 a na desať rokov galejí odsúdených 91 obvinených. 56 bolo napomenutých, 51 oslobodených, v 18 prípadoch sa spálil ich odev alebo symboly, ktoré používali pri svojej činnosti a 15 ich z tohto počtu čakal najvyšší trest upálenie na hranici.
Článok Judák, V., INKVIZÍCIA II., In HR, č.5, Roč. XIV, 2003, s.15-18:
Komentáre