Jahvista sa líši od kňazskej tradície nielen v tom ako hovorí, ale aj v tom, čo hovorí. Jeho správa o stvorení vznikla v celkom inom kultúrnom prostredí. Tu v púšti totiž hrajú pozitívnu úlohu oáza a voda.
Naproti tomu v kňazskej správe o stvorení bola voda nepriateľským prvkom. Tradícia, ktorá poukazuje na obdobie po Babylone, zažila rieky Eufrat a Tigris s ich nebezpečnými povodňami ako ohrozenie pre ľudí a prácu.
To, čo hovorí jahvista o stvorení je iba predpokladom pre jeho predstavu raja a pádu do hriechu. Tu je ťažisko zobrazenia, zatiaľ čo kňazská tradícia nevie nič o prastave človeka a raja.
Raj
Predstava a zobrazenie raja nie je správou v modernom zmysle. Je ťažké určiť literárnu formu tohto textu. V mnohých pohľadoch má charakter etiológie. Autora trápi otázka, odkiaľ pochádza ťarcha práce, neplodnosť zeme, bolesti matky pri pôrode, závislosť ženy od muža, strach pred smrťou. Všetko toto nemohlo byť uložené v prastave Božieho stvorenia. Všetko, čo Boh stvoril, musí byť z každého pohľadu dobré. Pretože sám Boh je dobrý. Preto nemôže byť zodpovedný za utrpenia sveta.
Takto skicuje autor obraz o pôvode, v ktorom chýbajú menované zlá. Tento obraz je zároveň "kontrastný obraz k trýznivej skutočnosti" jeho času. Predstavuje to tak vábivo, ako sa to muselo zdať nejakému beduínovi: ako bohatú záhradu (Gn 2, 6) a zavlaženú oázu (Gn 2, 10-14). Tento spätný pohľad Izraela na začiatky má náboženský zmysel. Text ospravedlňuje Boha a pripisuje vinu na biede sveta človekovi, ktorý si slobodne zvolil hriech.
V zobrazení raja je veľmi dobre znázornené semitské myslenie. Orientálci veľmi radi spájajú rozhodnutia a skutky ľudí s udalosťami. V ich rozprávaniach sa stretá často dobrý človek s priateľskou a ku pomoci pripravenou prírodou, zatiaľ čo zlého človeka príroda trápi a trestá. Čnosti a zlá siahajú až ku zvieratám a rastlinám, ba až k neživému stvoreniu. Podobné zjavy poznajú aj rozprávky.
Rovnako aj v rozprávaní o raji má svet vlastnosti, ktoré vyjadrujú "spásonosné bytie" človeka. Pretože človek je dobrý, dobrá je aj príroda. Teda tu sa nachádza zem, kde človek bez namáhavej práce mohol siať, žena rodila bez bolestí, ľudia, ktorí nemusia trpieť atď. Tieto výpovede sa nehodia pre našu súčasnú dobu.
Taktiež aj pred prvým vstupom človeka boli pravdepodobne v prírode boje, existoval a panoval zákon o narodení a smrti, zem aj jej pôda neboli bohatšie ako dnes. Preto sa nemôžeme domnievať, že raj existoval tak, ako je tu opísaný. Raj je so všetkými svojimi vlastnosťami obrazom nenarušeného vzťahu človeka a Boha. Všetky chyby v prírode sú obrazom pre narušenie vzťahu človeka a Boha, ktoré je spôsobené hriechom.
Mnohé otázky, ktoré nás ďalej zaujímajú, nie sú tu ešte položené, pretože ešte neboli autorovi naporúdzi. Takto text ešte nevie o pôvode zla v dobrom svete. Nepýta sa, prečo Boh dal človeku slobodu a s ňou spojenú možnosť k hriechu, následkom ktorej je vo svete trápenie.
Komentáre