Blog rímskokatolíckeho kňaza

Katolícka cirkev na Slovensku je prítomná v dvoch obradoch: latinský obrad (Rímskokatolícka cirkev) a byzantský obrad (Gréckokatolícka cirkev). Svoju činnosť, vznik a poslanie odvodzuje od učenia Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý je podľa vyznania viery jednou z troch božských osôb (spolu s Bohom Otcom a Duchom Svätým). Kresťanskej tradícii predchádza tradícia židovská, v ktorej kresťania vidia predobraz Cirkvi ako Božieho ľudu v putujúcom Izraeli.

Základné úlohy Katolíckej cirkvi vychádzajú z Ježišovho poslania zvestovať svetu evanjelium (Mt 28, 19n), slúžiť v láske druhým (Jn 13, 14n, Jn 13, 34n), obracať sa k Bohu v Ježišovom mene (Jn 16, 26) ako k milovanému Otcovi (Mt 6, 9-13) pod vedením Ducha Svätého (Jn 16, 7-15) v očakávaní konečného naplnenia v Božej sláve a v svetle Vzkrieseného Krista, Baránka Božieho (Zjv 21, 1-22,5). Veľký dôraz Cirkev kladie na jednotu (Jan 17, 11) a trvalú kontinuitu (Mt 16, 18), ktorá je zaručená petrovskou službou rímskych biskupov (Jn 21, 15-17).

Viditeľnou hlavou Cirkvi je pápež, neviditeľnou hlavou je sám Ježiš Kristus.
Za dva základné pramene Zjavenia, na ktoré sa vzťahuje viera Božieho ľudu, považuje Cirkev Písmo (Božie slovo obsiahnuté v Biblii – Starom a Novom zákone) a Tradíciu (pravdy viery odovzdávané ústnym podaním).

Kresťanstvo sa na naše územie dostalo začiatkom 9. storočia. Pokresťančovať Slovanov začali franskí kňazi latinského obradu.  Sv. Cyril a Metod v r. 863 priniesli na územie Veľkej Moravy tradíciu východných cirkví byzantského obradu, rešpektujúc západnú tradíciu, čoho dôkazom sú preložené bohoslužobné knihy byzantského, ako aj latinského obradu do staroslovienčiny. V priebehu dvesto rokov získal úplnú prevahu latinský obrad, keďže slovanskí mnísi boli na rozkaz Rastislava II. v roku 1097 vyhnaní. Byzantský obrad sa však na Slovensku zachoval dodnes, predovšetkým na východe Slovenska.

Gréckokatolícka cirkev symbolizuje spätosť Slovenska s Východom; hĺbkou svojich modlitieb a liturgie uvádza veriacich do blízkosti trpiaceho a vzkrieseného Pána.
Jednota oboch obradov v učení, sviatostiach a úrade dáva príklad možnej jednoty v rôznosti cez hranice kultúr.

73 percent obyvateľov SR sa hlási ku Katolíckej cirkvi. Z toho 68,9 percent latinského a 4,1 percent byzantského obradu.
Cirkev sa od samého začiatku svojej existencie usilovala o vzdelanosť v krajine a charitatívnu pomoc obyvateľstvu. Predovšetkým pri kláštoroch a pri biskupských chrámoch zakladala školy, nemocnice a vychovávala duchovenstvo.

Katolícka cirkev sa zaslúžila o kultúrne povznesenie národa, ako o tom svedčia nespočetné gotické a barokové chrámy i všetkými uznávaná baroková hudba, zachovanie tradície staroslovienskych liturgií, písomníctva a pod. Sú výrazom nepominuteľnej hodnoty, duchovnej tradície katolicizmu a pýchou nášho národa. Pre svoje kultúrne tradície a hodnoty môže byť Katolícka cirkev v našej spoločnosti mostom k jej pravým koreňom a k duchovnému svetu Západu a Východu.

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku má dve provincie: Západnú a Východnú. Do Západnej provincie patria arcidiecézy Bratislava a Trnava, ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Do Východnej provincie patrí arcidiecéza Košice a diecézy Spiš a Rožňava.

Na území Slovenska vznikla v roku 2008 aj gréckokatolícka provincia.  Prešovská eparchia bola povýšená na arcibiskupstvo,  Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vznikla aj nová Bratislavská eparchia.

Na Slovensku pôsobí aj Ordinariát Ozbojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky (vznikol v roku 2003). Vo svojej pastoračnej činnosti sa stará o katolíkov oboch obradov, ktorí pracujú v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách.

V Slovenskej republike sú teda 3 rímskokatolícke arcidiecézy, 5 diecéz, jedna gréckokatolícka arcidiecéza a 2 eparchie pre veriacich gréckokatolíkov a vojenský ordinariát. V diecézach a je spolu 1 482 farností. V Cirkvi aktívne pôsobí 19 biskupov, 2 397 diecéznych kňazov, 577 rehoľných kňazov, 18 trvalých diakonov, 511 seminaristov (387 diecéznych a 124 rehoľných), 722 rehoľníkov-nekňazov a 2 640 rehoľníčok (podľa cirkevnej štatistiky z r. 2006).

Diecéza sa delí na dekanáty a tie potom na farnosti. Eparchie na protopresbyteráty a tie na farnosti. Farára menuje príslušný biskup. Na náboženskom živote sa podieľajú tiež rehoľné rády a kongregácie, ktoré nepodliehajú priamo biskupom. Sú riadené predstavenými, ktorí sa v niektorých prípadoch nachádzajú mimo nášho územia, pretože poslanie ich rádov má celocirkevný dosah.

Najvyšším predstaveným celej Cirkvi je pápež, ktorý je volený zborom kardinálov a sídli vo Vatikáne. Ako viditeľnú hlavu Cirkvi ju uznávajú aj zjednotené východné katolícke cirkvi, u nás gréckokatolíci.

Cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše tisícsto rokov. Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie, v roku 880 pápež Ján VIII., na žiadosť kniežaťa Svätopluka, zriadil v Nitre diecézu, ktorej biskup bol sufragánom arcibiskupa metropolitu Metoda. Pri svojom založení mala teda Nitrianska diecéza – a nemožno pochybovať, že aj územie dnešného Slovenska – na čele samotného sv. Metoda, pod ktorého jurisdikciu patrila podľa výslovných údajov buly Industriae tuae. Po jeho smrti (roku 885) bola s najväčšou pravdepodobnosťou podriadená sv. Gorazdovi, ktorého si sám Metod vybral za nástupcu.

Aj keď Katolícka cirkev na Slovensku jedno tisícročie administratívne závisela od biskupov sídliacich na území dnešného Maďarska (na slovenskom území bol biskup iba v Nitre), na mnohých biskupských stolcoch v Uhorsku pôsobili biskupi pochádzajúci z nášho územia.

K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane. Východné Slovensko patrilo k biskupstvu v Jágri (Eger). Tento stav cirkevnej jurisdikcie na slovenskom území trval skoro bez zmeny do druhej polovice 18. storočia. Dňa 15. marca 1776 pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska – Banskobystrické, Spišské, Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Košice sa stali biskupstvom 10. augusta 1804.

Pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu a povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla. Ako sufragánne diecézy mu podriadil diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú. Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. zriadil na Slovensku novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach.

Prešovské gréckokatolícke biskupstvo vzniklo v roku 1818 vyčlenením z Mukačevského biskupstva. Stalo sa tak po tom, čo sa v roku 1646 v Užhorode začal proces, ktorým postupne došlo k zjednoteniu východných kresťanov, (prevažne Rusínov, ale aj  časti Slovákov, Srbov a Maďarov) žijúcich v trinástich stoliciach severovýchodného Uhorska s Katolíckou cirkvou (gréckokatolíci). V roku 1997 vznikol Gréckokatolícky apoštolský exarchát, vyčlenením z Prešovskej eparchie.

Počas komunistického režimu, od roku 1948, bola Cirkev na Slovensku neustále prenasledovaná a systematicky ničená, boli  zrušené semináre, zredukované vydavateľstvá a časopisy, biskupi internovaní vo väzniciach, zlikvidované kláštory, pred súdy vláčení laici i kňazi, všade neistota a strach. Bolo to však obdobie vnútorného posilnenia Cirkvi, obdobie posilnenia viery v Boha a vernosti pápežovi.

Situácia po novembri 1989 v mnohom upravila vzťah Cirkvi a štátu. Medzi prvé pozitívne javy patrí vymenovanie biskupov pre diecézy. Pastoračná činnosť ako aj materiálne podmienky sa stabilizovali. V roku 2000 bola podpísaná Základná zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ktorá upravuje vzájomné vzťahy a na medzinárodnej úrovni potvrdzuje vytvorenie základných podmienok pre slobodné pôsobenie Katolíckej cirkvi na Slovensku.

Články v tejto rubrike sú prebraté zo stránky www.kbs.sk