Blog rímskokatolíckeho kňaza

Počas teologických štúdii sme sa učili aj maďarský jazyk. Mali sme ho tri roky. Naučenie základov nám malo pomôcť k tomu, aby raz, ak by sme išli do farnosti, buď ako kaplán, alebo administrátor či farár, kde sú maďarsky hovoriaci veriaci, im mohli poslúžiť.

Viete, ako to bolo na základnej škole s ruským jazykom – kto sa ho učil poctivo? Bola to nariadené, tak sme sa učili aj ruský jazyk. Nebol pre mňa príťažlivým.

Iné to už bolo s maďarským jazykom. Aspoň základy. Ja pochádzam z územia, kde sa maďarsky nehovorí a ak môžem sám o sebe povedať pravdivo – na jazyky nie som talent.

Moje druhé kaplánske miesto bolo určené na juh Slovenska. Keď som tam prišiel, bol tam pán dekan a ja.

Nakoľko v tejto farnosti žili aj slovensky hovoriaci veriaci, slúžil som im.

Nemal som s tým problém. A ak sa niečo vyskytlo, dalo sa to vyriešiť. Spomínam si, ako som viac krát mal slúžiť maďarskú svätú omšu.

Vyriešil som to spôsobom, "kto, ako vie" – ja som si ako kňaz čítal svoje omšové texty a homíliu po slovensky a niektoré časti boli po maďarsky, ako spev, prvé čítanie, spoločné prosby.

Predo mnou bol v tej farnosti kňaz. Síce sa snažil hovoriť po maďarsky, no ako som sa dozvedel, z úst iných, skôr to bolo na „utrpenie“ ako by to splnilo účel. Prečo?

Môj názor je, že maďarský jazyk je dosť ťažký na výslovnosť a stačí, ak sa niektoré slovo vysloví inak, môže to mať iný význam. A takto by som mal slúžiť najmä svätú omšu?

Nakoniec sa aj táto situácia vyriešila. Dali nám do farnosti časom jedného kňaza, ktorý vedel aj maďarsky, takže potom on vysluhoval potrebné sviatosti a konal službu.

Mali sme najprv 3 filiálky. Neskôr nám pribudla na čas ešte jedna, dosť vzdialená. Takže v nedeľu sme mávali 2 sv. omše vo farnosti – jedna maďarská a jedna slovenská a na filiálkach po jednej myslím, že sa to po týždni striedalo - raz maďarská, potom slovenská. Dokiaľ nebol nám pridelený kňaz, tak som tie sväté omše riešil spôsobom, ako som už vyššie napísal.

Bolo tam aj spoločenstvo mládeže, s ktorou som si často zahral po svätej omši stolný tenis, chodili sme hrávať aj futbal. Získal som si aj niekoľko známych a ďakujem zvlášť jednej rodine z istej filiálky, ktorá mi bola "otcom a matkou - duchovnou rodinou". Tu som prežíval krásne duchovné chvíle.

Jedného dňa mi prišiel v pošte list z Arcibiskupského úradu, v ktorom som mal poverenie od určitého dátumu ísť do istej farnosti, aby som tu pôsobil ako farár, nakoľko tu už nemali nejaký čas kňaza a chodili sem len zastupovať.

Očakával som ten deň, ako to bude na novom pastoračnom mieste.