Blog rímskokatolíckeho kňaza

17 minúta 35 sekunda a Slovensko je opäť oslabené. Na trestnú lavicu si sadá za faul na súperiaceho hráča ďalší hráč... Budeme sa brániť skoro 2 minúty iba s troma hráčmi. Nejednému fanúšikovi, ktorý pozerá hokej, to zdvihne adrenalín.

Čo teraz asi prebieha v mysli tých dvoch vylúčených hráčov? Ako reagujú tisícky fanúšikov? Traja hráči s brankárom budú vystavený tlaku útočiaceho mužstva. Bude potrebné vydať zo seba viac energie a zápalu na ubránenie výsledku a prípadného ďalšieho gólu v bránke slovenského mužstva.

Môžeme sa rozčuľovať, niekto si aj ponadáva... ale ak sa nedodržiava disciplína, nedá sa iné ani čakať. Aj táto modelová situácia v sebe skrýva nejednu otázku a nevypovedanú, pravdivú odpoveď.

Chcel som zabrániť gólu... mal som tam len hokejku a súperiaci hráč spadol... to nebolo seknutie... nebol v tom úmysel... a nevidel rozhodca predtým faul na mňa?... najlepšia obrana na svoje počínanie je útok, najčastejšie urobiť vinníka toho druhého.

Sebakritika. Vieme, kam má smerovať? Koľkí poznáme jej skutočný význam? Poznám ho aj ja?

Kto z nás si vie a aj chce priznať svoje omyly? Ľahšie je pozerať na toho predo mnou, príjemnejšie je pre mnohých pridať sa k davu – je to dnes moderné a ešte lepšie je zostať v anonymite. Aspoň nemám z toho dôsledky, aspoň tu na mňa na blogu neútočia...

Kto z nás si dokáže odpovedať – čo som urobil ja preto, aby to bolo lepšie v mojom živote... či som katolík, evanjelik ale aj bez vyznania?

Koľkí sme anonymní veriaci, ktorí počuli alebo videli niečo o Cirkvi a pritom na ňu pľujú... je to ako keď si Pilát umýval ruky, aby si upokojil svedomie, že on nemá vinu na odsúdení Ježiša! Vedel, že je nevinný, ale strach, zbabelosť a iné záujmy zvíťazili – treba urobiť aj viditeľné gesto, aby videli, ako zmýšľam... ach Poncius Pilát.

To, že si niekto "umyje ruky", neznamená, že robí dobre. To, že niekto dokáže len obviňovať Cirkev a nevidí aj to dobré, ktoré tu je a o tom sa nehovorí a k tomu sa nehlási, vyjadruje len to, že nie je niečo v poriadku.

Sebakritika nie je len o poukazovaní na zlo, ale aj na dobro, dobro nie v tom zmysle, že teraz budem chváliť seba, ale že viem povedať aj prepáč, je mi to ľúto, áno, priznávam si tú chybu... že vie urobiť tento krok, ktorý nie je vždy ľahký.

A tak nič nové pod slnkom. Najlepšia obrana je útok.