Blog rímskokatolíckeho kňaza

Verím v silu jej príhovoru.

Viac krát sa mi už stalo, že po rokoch som sa prichytil pri myšlienke na jednu rehoľnú sestru, ktorá patrila do spoločenstva sestier, ktoré žili v dome "Betlehem".

Vidím jej usmievavú tvár a počujem slová, ktoré neboli perfektnou slovenčinou, ale boli snahou vyjadriť vnútro. Ich oficiálnou rečou bola angličtina, ale snažili sa hovoriť aj slovensky. Verím, že sa za mňa modlili, keď som pôsobil ako kaplán v tej farnosti, a modlia sa aj teraz.

Koľko bolo situácii, v ktorých som sa mohol ako kňaz začať potápať... a potopiť, ale nestalo sa to, lebo ma čosi "tajomne" chránilo.

A keď som v úvode toľko písal o jednej sestre, písal som preto, lebo som sa neskôr dozvedel, že zomrela. Preto moja spomienka patrí osobne jej. Som si istí, že keď sa za mňa modlila tu na zemi, robí to omnoho viac vo večnosti. Preto verím v silu jej príhovoru a dobrotu Boha, ktorý vypočúva svojich verných.

Sláviť svätú omšu v ich prítomnosti bolo povzbudením... ich úcta k eucharistickému Kristovi bola premieňaná v ich skutkoch. Znak pokoja počas svätej omše nebol vyjadrený podaním si ruky, ale malým úklonom so zopätými rukami k prítomnému. Až teraz si uvedomujem, aké to bolo hlboké gesto. Ruku dokážeme často podať tomu, čo stojí pri nás, môže to byť úprimné... možno je to už zo zvyku... bez hĺbky gesta...

Ich dôvera bola pre mňa zahanbujúca. Žili jednoducho, v službe lásky. Žili z toho, čo im venovali dobrodinci a dôverovali, že Boh ich neopustí. Ich strava bola skromná. Prístup k človekovi srdečný. Preto ich radosť bola čistá a nepredstieraná.

Nakoľko nevlastnili auto a bolo potrebné chodiť aj na nákupy, mohol som im aj takto poslúžiť. Pre mnohých ľudí to bola "podívaná" – kňaz a rehoľné sestry pri nákupoch. Možno si pomyslíte – čo je na tom, veď aj dnes tak chodia rehoľné sestry... lenže vtedy to bolo krátko po "nežnej revolúcii". Sily, ktoré som im venoval, či už v duchovnej službe, alebo pri materiálnom zabezpečení som rád ponúkol.

Sú to krásne spomienky a verím, že raz sa všetci stretneme vo večnosti v spoločnej oslave všemohúceho Boha.