Takto začína Starý zákon so šiestimi dňami stvorenia, na ktoré sa napája rozprávanie o raji a páde do hriechu. V skutočnosti majú obidva texty v pravom zmysle rozdielny pôvod.
Prvý text nie je v žiadnom prípade starší, ako by sa hádam mohlo zdať. Pochádza z prostredia kňazského (Jeruzalemský chrám) a mohol pochádzať, v tejto podobe ako ho poznáme, z poexilového obdobia (asi 5. stor. pred Kr.). Kňazská správa o stvorení má celkom iný úmysel. Pokúša sa rozriešiť otázku o pôvode človeka, že ho stvoril Boh.
Druhý text je naproti tomu veľmi starý. Za jeho autora sa považuje jahvista, ktorý žil niekoľko storočí skôr, v čase Izraelského kráľovstva, možno dokonca v čase Šalamúna (10. stor. pred Kr.).
Aj napriek mnohým rozdielom nachádza sa veľa spoločného medzi oboma tradíciami. Jeruzalemské kňažstvo určite poznalo jahvistický text, ktorý bol o polovicu storočia starší. Zrejme sa pokúsilo vyzdvihnúť teologický obsah jahvistu. Kňazská správa o stvorení je asi istá - nové biblické vysvetlenie staršieho jahvistického textu o raji. Celkom zreteľne nachádzajú v ňom svoj účinok skúsenosti veľkých prorokov, približne v zdôraznení Božej jedinečnosti alebo účinnosti jeho slova. V porovnaní oboch textov sa ukazuje čosi z pokračovania zjavenia. Božie slovo bolo stále ináč nanovo ohlasované.
Svätopisec patrí svojej dobe. On sa vyjadruje a myslí semitsky. Preto je - zdôraznime to ešte raz - potrebné dobre poznať tieto spôsoby myslenia a vyjadrovania, aby sme správne pochopili posolstvo spásy, čo mal svätopisec v úmysle vyjadriť a čo Boh uznal za dobré prejaviť slovami. (DV 12)
Hovoriť znamená vždy pôsobiť. Vysloviť slovo znamená urobiť ho účinným a činorodým. Ak je to Božie slovo, ono tvorí to, čo vyjadruje.
Komentáre