Tóra teraz dostáva poslednú podobu a jej znenie je také, ako prešlo do našej Biblie: ako zbierka 5 Mojžišových kníh: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronomium. Ako najdôležitejšie časti obsahuje tradície jahvistu a elohistu, kňazský spis a Deuteronomium, no popritom množstvo iných tradícií, predovšetkým zbierku práva. Za Ezdráša, znalca Písma, stáva sa (cca v r. 398 pred Kr.) Tóra štátnym zákonom.
Prorocký úrad v tejto epoche zastupujú Ageus, Zachariáš, Malachiáš, snáď aj Joel ako posledné prorocké štádium.
Naproti tomu múdroslovná literatúra získava nový rozmach. V nej spočíva v tejto a nasledovnej dobe najväčší význam Izraela. Zbierajú sa staré príslovia a spájajú sa s novými teologickými myšlienkami. Kniha Prísloví je pripísaná rovnako Šalamúnovi, ako aj starobylá ľúbostná pieseň a vstupuje do Biblie ako "Veľpieseň". Neslýchané myšlienky o Božej spravodlivosti zoči-voči ľudskému utrpeniu sú zapísané v knihe "Jób".
Zostáva navždy udivujúce, že Izrael sa odvážil aj v týchto múdroslovných spisoch, ktoré majú pôvod v zamyslení a skúsenostiach života, vidieť Božie slovo a pričítať ich ku svätým knihám, hoci ako sa zdá, v nich nepokračujú ani dejiny spásy, ani nejde o Božie zjavenie v presnom zmysle.
Komentáre