Blog rímskokatolíckeho kňaza

Spomínam si, že aj táto myšlienka sa vo mne zastavila – ... len nie do tohoto mesta... ak bude potrebné chodiť autom, ja som neskúsený vodič a v takom meste? Mal som z toho trochu obavy.

Vtedy som však ešte auto nemal. A nemal by som ho doteraz, keby nám nepomohla jedna zahraničná charita. Hovorím nám, lebo tí, ktorí sme boli vysvätení, sme si podali žiadosť o auto. Pamätám si, ako mi prišiel list v roku 1992, v ktorom mi oznamovali, aby som si išiel prebrať auto. Bolo to auto Škoda Favorit 135 farby bielej kávy.

Toto auto mám doteraz a zatiaľ vďaka Bohu slúži. Na nové by som sa nikdy nezmohol a to ani v terajšej dobe. Bol to zvláštny pocit sa prvý krát viesť v novom a "svojom" aute. Pán dekan mi ho požehnal a môžem povedať, že som za tých 16 rokov nemal dopravnú nehodu. Verím v silu modlitby a tiež požehnania, ktoré ma sprevádzalo aj pri mojich cestách.

A obava z jazdy veľkým mestom? Zvykol som si a za určitý čas som jazdieval aj v tom veľkom množstve áut, križovatiek a neznámych ciest, ktoré som postupne spoznával a nakoniec som poznal aj zopár skratiek, aby som obišiel hlavný ťah.

Vo farnosti v tom čase pôsobil p. dekan a ja, ako kaplán. Fara bola pri farskom kostole.

Pastoračnú starostlivosť sme mali ešte o 2 „filiálky“ – boli to kultúrne domy, v ktorých sa slúžievala svätá omša. Patril nám ešte jeden kostol, ktorý sa nachádzal na cintoríne.

Mal som svoju vlastnú izbu. O chod kuchyne sa starala jedna staršia pani kuchárka – veľmi obetavá pani.

Učenie náboženstva sme mali rozdelené s p. dekanom. Ja som učil na dvoch základných školách náboženstvo – vychádzalo to týždenne asi 15 hodín.

V našej farnosti pôsobili aj školskí bratia – v tom čase boli asi štyria. Mali vlastný dom, v ktorom mali aj kaplnku a rád som chodieval do ich spoločnosti.

Nakoľko som hneď pri nástupe auto nemal, chodieval som do dolného kostola peši. Bola to zvlášť v lete pekná prechádzka a príležitosť aj na zamyslenie.

Spomínam si na skutočnosť, ako sa mi stalo pár krát, že ma pri dverách kostola zastavili ľudia a chceli sa vyspovedať. Moja odpoveď bola – ... ja Vás nemôžem vyspovedať, hoci som bol kňazom.