Blog rímskokatolíckeho kňaza

           Hudba nie je niečim neutrálnym, ale najprv vnáša sympatiu a potom otvára ducha. Lenže je otázkou, akú sympatiu a akého ducha?! Ducha Svätého, alebo ducha protibožského? Hudba pochádzajúca od Boha nakláňa srdce k láske k ukrižovanému Ježišovi a čistej láske k človeku, ktorá sa prejaví milosrdenstvom, odpúšťaním a túžbou po jeho  najväčšom dobre, spáse jeho nesmrteľnej duše. Hudba pochádzajúca z opačného zdroja disponuje pre drogy, alkoholizmus, nečistotu, perverzitu, hedonizmus, vzburu, nenávisť, násilie, preklínanie, nihilizmus, vraždy, samovraždy, okultizmus a satanizmus...

Táto hudba, tento negatívny repertoár, sa stal drogou súčasnej generácie a bohužiaľ i mnohí kresťania, ktorí sa pokladajú za obrátených, si neuvedomujú, že pokiaľ i k tejto problematike nezaujmú radikálny postoj, to znamená, dokiaľ sa s rockovou hudbou nerozídu, tak vlastne žiadne obrátenie u nich nenastalo. Bola to iba polovičatosť, ale ich skutočným pánom nie je Pán Ježiš, ale táto modla či droga - hudba, ktorá má svoje zakorenenie v inom kráľovstve než je kráľovstvo Božie!...

Nedávno bola skupina horlivých kresťanov na jednej evanjelizácii, tu na Slovensku. Atmosféra bola plná živej viery a veľkého pokoja, ale tu do toho vpadla „kresťanská“ rocková hudobná skupina so svojimi elektrickými gitarami a bubnami. Všetko sa skončilo nehanebným chaosom a zrná Božieho slova boli podupané...

Skutočne sú mnohí, pre ktorých je hudba podobného štýlu drogou. Aj keď má niektorá pieseň kresťanský text, tým sa ale ešte nemení koreň, ten je zlý! Opakujem: to, či je niektorá hudba dobrá či zlá, nemôžu určiť tzv. hudobní odborníci, hudobní narkomani, ale ľudia, ktorí sú slobodní voči tejto hudbe a sú znalcami duchovného života!

Keď sa istému mladíkovi povedala pravda o hudbe, tak s úžasom poznamenal: „Tak to nám neostáva nič, iba stará dychovka!“. K tomu mu bolo dodané: „Áno, ale ani tá nie je vždy nezávadná. Aj ľudové piesne, pokiaľ ospevujú nečistotu a disponujú trebárs už i deti k nečistému sneniu, sú škodlivé, i keď koreň nie je závadný, ale závadný je text.“

Aká hudba je teda prípustná pre kresťana, ktorý chce ísť za Ježišom v pravde? Na to odpovedal David Wilkerson (autor známej knihy Dýka a kríž): „Je to taká duchovná hudba, pri krorej môžem prijímať Ježiša Krista!“ V Písme Svätom sa hovorí, že máme Boha oslavovať duchovnými piesňami, žalmami a chválospevmi (Ef 5,18; Kol 3,16). Teda hudbu nemáme vyškrtnúť z kresťanského života. Dávid spieval Pánovi s harfou a citarou. V knihe Zjavenia 14,3 sa hovorí o nádhernom speve novej piesne, ktorú sa nikto nemohol naučiť okrem vyvolených...

            Celé generácie nemali túto tzv.  „modernú“ hudbu a dokázali žiť aj bez nej, a ich život bol často veľmi plodný a žitý skutočne kresťansky. Život si žiada hrdinstvo a silu k obeti a kto ti ju dá? Nie táto hudba, ale iba Ježiš a Ním, zoslaný Duch Svätý! Táto hudba odvádza od skutočnej Pravdy a vedie človeka do ulity svojho egoistického sveta a snenia. Pamätaj, ide ti o život, a to o život večný! Nenechaj sa opájať alkoholom, drogami, nečistotou morálnou a duchovnou, ani tzv. modernou, ale inak nečistou hudbou. Medzi tzv. modernú hudbu nepatrí len rock, ale i hudba New Age, tzv. hudba sfér. ( J.M. Jarre, Vangelis, Kitaro, Enya a pod.) Nie je prekvapením, že niektorí, ktorí zdanlivo prijali Ježiša za svojho Pána a zriekli sa všetkého, a nechali si „ iba“ hudbu  nakoniec dopadli zle...

            Výskumníci zistili, že harmonické a neharmonické akordy, rozličné intervaly a iné črty hudby (teda jej zvuková časť) vplývajú veľmi významne na pulz a dýchanie podľa toho aká je jej rýchlosť, a či je rytmus stály alebo sa mení, či skáče alebo je prerušovaný. Krvný tlak sa znižuje pri silných, podfarbovaných akordoch, a rázne sa zvýši pri opakovaných. Tak isto sa preukázalo, že rockové melódie spôsobujú neprirodzené napínanie hlasiviek, a ich zvuk môže mať negatívny vplyv na kostrové svalstvo. Rockové rytmy tiež spôsobujú nepravidelnosť úderov srdca a isté rytmy môžu spôsobiť zriedkavú nevládnosť, známu ako muzikogénna epilepsia, (76 evidovaných prípadov do roku 1984) pri ktorých boli niektorí postihnutí tak zasiahnutí, že spáchali samovraždu. Vidíme, že hudba ovplyvňuje telo dvoma spôsobmi: priamo - vplyvom zvuku na bunky a ústroje, a nepriamo ovplivňovaním citov, ktoré sa potom môžu zmeniť na ovplyvňovanie telesných procesov. (Tame, s.137.)

„Nič nie je tak jasné, ako závislosť tejto generácie na hudbe. V súčasnosti veľká časť mládeže od 10 do 20 žije pre hudbu. Rocková hudba povzbudzuje vášeň a predstavuje ideály, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo by snáď mladí mohli žiť. Mám podozrenie, že návyk na rock má podobný efekt (dopad) ako drogy, chlavne pri chýbaní opačných potrieb (ticho).  Som presvedčený, že rock vo všetkých jeho formách je kritickým problémom, s ktorým sa ľudstvo musí vysporiadať, ak chce prežiť.“ (s. 68-81)

„Kresťanský“ rock je dcérou svetského rocku. Rock sa snaží pretvoriť kresťanské posolstvo tak, aby bolo prijateľnejšie pre svet tým, že sa použije svetské médium. Niektorí sa snažia pokresťančiť démonickú rockovú hudbu, aby tak oslovili mladých. Hovoria: „Na to, aby sme ich získali, musíme hovoriť ich jazykom.“ Ale ak ich získali, pre čo ich získali? Môžeme pokresťančiť alkohol tým, že na fľašu napíšeme niečo z evanjelia? Kresťania ho snáď majú kupovať a predávať (ponúkať) aby tým získali opilcov pre Ježiša. Ani dobré pohnútky neospravadlňujú nebiblické metódy.

Charizmatik David Wilkerson hovorí: ...Hovorím, že táto závislosť na hudbe je ťažšia, ako závislosť na drogách alebo nikotíne. Je to najväčšia masová závislosť vo svetovej histórii. Rocková hudba používaná a predvádzaná v kresťanských kruhoch je z rovnakého satanského semena ako punk, heavy metal a iné diabolské koncerty po svete.

(Spracované podľa Ric Llewelyn, „Christian“ Rock Music, Christian or Satanic?, v: Internet http: //www.av1611.org; pozri tiež M.Basilea Schlink, Rocková hudba, odkiaľ-kam?, Bratislava 1997)