Nezachovali sa ani originály novozákonných kníh. Pre apoštolské listy to určite nie je nič zvláštne, lebo ich autori a prví adresáti zo začiatku považovali len za príležitostné spisy. Naproti tomu evanjeliá požívali od začiatku v spoločenstvách veľkú vážnosť. Často sa odpisovali. Odpisy sa dávali ako vzácny dar novovznikajúcim kresťanským spoločenstvám. Takto sa už vonkajším viditeľným spôsobom uskutočňovala tradícia vlastníctva viery. Skoro vznikajú prvé zbierky Cirkvou uznaných Svätých písem. Týmto spôsobom rastie "Nový zákon" ako zbierka biblických kníh. Už z 2. storočia sú nám známe cirkevné zoznamy, ktoré vymenúvajú najdôležitejšie biblické knihy. Najstarší a najcennejší zoznam toho druhu objavil v Ambroziánskej knižnici v Miláne učenec L. A. Muratori. V roku 1740 ho zverejnil po prvýkrát. Zoznamy obsahujú najväčšiu časť spisov, ktoré dnes radíme k Novému zákonu. Chýbajú však niektoré knihy, napríklad List Hebrejom, Jakubov list, ako aj oba Petrove listy. Podľa objaviteľa sa tento starý fragment nazýva "Muratoriho kánon".
Z prvých storočí po Kristovi ešte neexistujú úplné rukopisy Nového zákona. Vysvetlenie je podobné ako pri chýbaní veľmi starých rukopisov Starého zákona. Ako väčšina synagóg, nemohli si ani prvé kresťanské spoločenstvá spravidla dovoliť žiadne cenné a trvalé texty. Také vlastníctvo si vyžadovalo určité bohatstvo. K tomu pristupuje aj tá skutočnosť, že v čase prenasledovania sa často muselo Sväté písmo odovzdať a spáliť. Najzúrivejší prenasledovateľ kresťanov, rímsky cisár Dioklecián (284-305), dal plánovito hľadať Biblie v spoločenstvách kresťanov. Písma, ktorých sa zmocnili, zničili. Tým vznikli nevyčísliteľné škody. Vtedajšie spoločenstvá stratili cenný majetok. Pre budúce generácie vznikli tak nenahraditeľné straty starých biblických textov.
V prvých troch storočiach písali kresťanské spoločenstvá len vo výnimočných prípadoch sväté texty na drahý pergamen. Spravidla používali papyrus. Situácia sa zlepšila až vtedy, keď sa skončilo obdobie prenasledovania a keď sa cisár Konštantín (312-337) prihlásil ku kresťanstvu. Vtedy dal požiadavku na zhotovenie 50 trvanlivých a cenných biblických rukopisov na pergamene. Mali sa uplatniť v jeho rezidencii v Konštantinopole. Usudzuje sa, že už spomínaný Codex Sinaiticus patrí k exemplárom, ktoré dal zhotoviť cisár. Aj v ďalšom období vzniklo veľa cenných biblických rukopisov. Známy je "Codex Argentus" (Strieborný kódex) zo 4 storočia. Obsahuje najstarší preklad Biblie do germánskeho jazyka. Jeho autor je západogótský biskup Ulfilas (zomrel roku 383). Veľký rešpekt pred Bibliou sa ukázal už vo vonkajšej úprave. Starostlivo napísané strieborné písmená sa nachádzajú na mimoriadne peknom purpurovom pergamene. Kódex sa dnes nachádza v Uppsale. Cennú výzdobu má aj „Codex aureus“ (Zlatý kódex) z roku 870, ktorý dal zhotoviť cisár Karol Plešatý (der Kahle, 843-877). Na väzbe tohto rukopisu sú umiestnené perly, zlato, drahokamy. Iné kódexy obsahujú pozlátené alebo farebné iniciálky (začiatočné písmena pri začínajúcich kapitolách) a ornamentálne alebo figurálne miniatúrne maľby.
Je to svedectvo o bázni, ktorá bola preukazovaná Božiemu slovu. Pre históriu novozákonného textu nie sú však natoľko dôležité ako skromnejšie vyhotovené kódexy, predovšetkým už spomínaný Codex Vaticanus a Codex Sinaiticus, ktorý predstavuje prvý úplný rukopis Biblie Nového zákona.
Rukopisy 4. storočia sú ešte zriedkavé. Počet rukopisov z neskoršieho obdobia je väčší. Z 5. storočia sa zachovalo 7 rukopisov. Najznámejšie sú: Codex Alexandrinus, Codex Ephraemi Syri rescriptus, Codex Washington. Celkovo existuje viac než 50 rukopisov, ktoré obsahujú úplný text Nového zákona. Úplných je ďalších 120 rukopisov, až na text Apokalypsy, ktorá na Východe nebola uznaná ako Sväté písmo. Dodnes poznáme 266 spisov zo 4. až 10. storočia v majuskule a vyše 2 750 spisov v minuskule. K tomu pristupuje 2 135 lekcionárov, t.j. takých spisov, ktoré obsahujú len texty potrebné pre bohoslužbu. Neustále sa objavujú nové rukopisy.
V poslednom čase sa však stratilo veľa cenných rukopisov. V Nemecku sa počas 2. svetovej vojny zničilo 35 rukopisov.
Komentáre
Otázka
Proste jazyk, ktorý sa používa iba ako bohoslužobný ale v bežnom živote ho nikdo nepoužíva a ani nepozná, no zjednocuje germánskych veriacich a je v ňom aj preložená stredoveká biblia.
Je to azda Gótčina, alebo anglo-saština, alebo stará horná nemčina,
či dajaký iný vymretý germánsky jazyk ???
Prosím ak to niekto vie nech mi to dá vedieť na e- mail a budem zas o niečo múdrejší ! ďakujem.