Blog rímskokatolíckeho kňaza

či mam tiež rozmýšlať?..:)))

to o čom píšeš , vlastnenie je problém väčšiny vzťahov, potreba vlastniť, ochočiť , podrobiť ale táto cesta zďaleka neni dosahovaná len v párovom zväzku , ktorý jediný vlastne celibát odreže .

Človek , ktorý ma potrebu podrobovať, zbavovať slobody alebo byť neslobodný atď, taký bude aj v nepárovom zväzku a môže byť v celibáte do konca života . A sexualita neni túto vlastnosť determniujúca ale odrážajúca.

Freud by povedal ,ze ide o sublimaciu sexualnej energie do niecoho ineho - umenia, do vsetkych ludi, celeho sveta alebo do lasky k Bohu. Mnisky zvyknu presuvat svoju lasku na imaginarneho chlapa - Jezisa.

co vie knaz o sexualite.

a nesnaž sa mi nahovoriť,že ty si sa o sexualite dozvedela až po prvom styku..:))))

rozhodne som ju vsak akokolvek nehodnotila a este menej sa tvarila, ze s nou mozem cokolvek porovnavat. chlapov tiez poznam mrte ale netvrdim, ze viem co maju v hlave. a o egypte som vela pocula, ale sotva z neho napisem reportaz, ked som tam nikdy nebola.

čo viete o celibáte a zvlášť kňazskom... nemusíte mať strach, aj sa som človek z mäsa a kosti, nie som anjel... nežijem v pustovni a za svojej doterajšej kňazskej praxe aj zo spovedania som možno počul omonoho viac príbehov, ako vy v živote...

v čom?..v čom nie je sexualita taka,ako ju celibát opísal?..

a pamätaj stale,že porovnavame sexualitu a celibát z pohladu kňaza..nie z pohladu svetskeho človeka..

aj ked poznam aj takých svetakov,čo sa zdržiavajú od sexu a sú rozhodnutí s tým začať až po svadbe..

a to nie su kňazi..:)))

myslite? zo svojej pravnickej praxe som si toho vypocula rovnako dostatocne. o to ale v tomto pripade vobec nejde.

pretoze fenomenologii celibatu neviem nic, mlcim o nom. ci snad nie?

do vasho misionarstva nik nezasahuje. aj keby som mohla - zasahovt do sporov a opravovat insitnu teologiu ellie v predchadzajucich clankoch a vytahovat anselma, augustina ci sv. tomasa na temu fakty, empiria a credo, aj ked by som mohla polemizovat o sporoch, ktore otvarate aj vy sam a ktore sa ako iste viete formulovali na konciloch ci uz pred schizmou alebo po nej (ludmi, taky nepodstatny detail), nezasahujem vam dokonca ani sem - hoci by Vas aj Vase reakcie myslim castokrat korigovali i Vasi pedagogovia z univerzity - minimalne z oblasti fundamentalnej teologie a ich dejin. aj tu vsak mlcim. na rozdiel od Vas nesudim a neporovbavam Egypt, v ktorom som jednoducho nebola.

aj keby som cely zivot sedela v cele a o sexe pocuvala - co by som o nom vedela sama povedat?

ja na tieto skutočnosti nepozerám očami paragrafov - tie sa dajú vytáčať..., to sama dobre viete, ak ste právnička. Je tu všaj jeden rozdiel - u Vás - v praxi právnika, sa tie problémy riešili často rozchodom manželstva - u mňa, ako kňaza, sa tieto problémy riešili s pohľadom na zlepšenie, ako proces... sviatosť zmierenia nie je akt, kde dám pečiatku sudcu a manželia môžu ísť každý svojou cestou... tu sa to rieši, ako pomôcť prekonávať ťažkosti, ako sa učiť prijímať druhého, ako vnímať sexualitu nielen ako svetský človek, ale aj ako kresťan - v základe - to, čo už s tým ten ktorý urobí, je na jeho rozhodnutí... kňaz pomáha týmto ľuďom na ceste dozrievania a nie odmietania - v tom je medzi nami veľký rozdiel a veľká skúsenosť

porovnávať sexualitu a celibát je ako porovnávať hrušky s jablkami.
Dá sa tak porovnávať celibát a necelibát .
Sexualita neviem s čím sa dá porovnávať je to porovnávať hmat ...
Sexualita nemizne s celibátom, môžeš sexuálnu energiu sublimovať hoc aj na paru , alebo použiť ju na čítanie o jablkách , kým nedojde k poškodeniu orgánov zodpovedných za riadenie sexuality alebo duševnému poškodeniu, sexualita bude , aspoň čo ja viem.

bv nežila v celibáte, kňaz Jozef nežil sexuálne..:)))

čo s tým?..:)))

žijem aktívny sexuálny život.. a žila som aj bez neho...

a môžem povedať,ako veriaci,že rozhovor sexuality a celibátu v článku neklame..

aj ked..neveriaci môžu mať úplne iný pohľad..

to je odomňa asi tak všetko..:)))

este raz, aby sme boli koncizni a koherentni.

kde komentujem celibat? nikde. vyjadrujem pocudovanie nad tym, ze sa k fenomenu, ktory nemoze poznat, ktosi vyjadruje.

sygon, dobry postreh.

knaz jan, moje pripomienky odvadzate tam, kam nepatria a nesmeruju. to je ohybanie, to je kapcioznost.

bez ohladu na druh skusenosti (ktoru opat konstatujete, pricom nepoznate fakty a nemate s cim komparovat)

aj celibat je vysledkom dogmatiky. zodpoviete nam, knaz jan, kedze sa tu tato tema otvara, preco bol institut celibatu ako obligatorna podmienka zavedeny do vierouky az vyse tisic rokoch po ukrizovani a v rannej cirkvi mal vysostne fakultativny charakter?

trošku vela cudzích slov..:))))

ups..)))...už fakt :-X..:))))

ja mam problem s nekonciznostou, nekoherentnostou a kapcioznostou. use google

to ste písala v rozrušení? Ja nie som kňaz jan... prosil by som, ak chcete opravovať niečo na mojom blogu, tak voči mne... voči iným si opravujte na ich blogoch... používam aj rozum - reagovala ste na môj comment a zatiaľ viem rozlíšiť, či sa píše o ruskom boršče, alebo maďarskom guláši... vyjadrujete počudovanie - to môžete, to nie je zakázané - niekedy je to aj potrebné...

Ak som neurotický, chamtivý a zlý, moja láska bude tiež taká. Nemalo by sa vyučovať ako sa má milovať, ale ukazovať ako sa miluje. Nepresviedča sa láskou, ale sa konvertuje k láske cez lásku. (L.Buscaglia)

samozrejme, knaz jozef.

takze, knaz jozef, kedze sa legitimne pytam a diskusia je otvorena - smiem ocavat odpoved smerujucu k meritu polozenych otazoch? cisto zo zaujmu.

Ján je tiež pekné meno - Jánom sa volal aj apoštol, ktorému zveril Kristus na kríži svoju matku do ochrany... in media res: V starokresťanských časoch Otcovia a cirkevní spisovatelia svedčia o tom, že tak na východe, ako aj na západe bola u posvätných služobníkov rozšírená prax dobrovoľného celibátu, pretože veľmi harmonizoval s ich úplným odovzdaním sa službe Kristovi a jeho Cirkvi.
Západná Cirkev už od začiatku 4. storočia pod vplyvom zásahov rôznych oblastných koncilov i rímskych pápežov upevnila, rozšírila a schválila túto prax. Boli to predovšetkým najvyšší pastieri a učitelia Božej Cirkvi, strážcovia a interpreti dedičstva viery a svätých kresťanských mravov, čo podporovali, obhajovali a obnovovali cirkevný celibát v nasledujúcich epochách dejín... Povinnosť celibátu sa potom slávnostne uzákonila na Tridentskom koncile a napokon bola pojatá do Kódexu kanonického práva.
Takto sa vyslovil pápež: "Zarmucuje ma, že... niekto môže blúzniť o vôli katolíckej Cirkvi a vhodnosti zrieknuť sa toho, čo po stáročia bolo a zostane jednou z najvznešenejších a najčistejších ozdôb jej kňazstva. Zákon o cirkevnom celibáte a starostlivosť o to, aby si zachoval vážnosť, zostáva stálou pripomienkou na zápasy z hrdinských čias, keď Cirkev musela bojovať a bola úspešná vďaka jej slávnemu trinomu, ktorý je vždy symbolom víťazstva: Kristova Cirkev slobodná, čistá a katolícka.
Pravým a hlbokým dôvodom posvätného celibátu je - ako sme už povedali - voľba vnútornejšieho a úplnejšieho osobného vzťahu k tajomstvu Krista a Cirkvi pre dobro celého ľudstva: niet pochýb, že v tejto voľbe sa môžu najvyššie ľudské hodnoty vyjadriť v najväčšej miere.
Voľba celibátu neznamená ignorovanie a pohŕdanie pohlavným pudom a citovosťou, čo by škodilo fyzickej a psychickej rovnováhe kňaza, ale vyžaduje si jasné poznanie, bedlivú vládu nad sebou a múdre sublimovanie vlastnej psychiky na vyššej úrovni. Takto celibát, keďže celkove pozdvihuje človeka, účinne prispieva k jeho dokonalosti.
Nový zákon, v ktorom sa uchováva učenie Krista a apoštolov, nevyžaduje celibát posvätných služobníkov, ale ho skôr predkladá ako dobrovoľnú poslušnosť osobitnému povolaniu alebo osobitnej charizme. Kristus nemal pri voľbe Dvanástich takúto výhradu, a podobne ani apoštoli nepožadovali celibát od tých, ktorých postavili na čelo prvých kresťanských spoločenstiev.
II. vatikánsky koncil o trvalej zdržanlivosti vyhlásil, že "povaha kňazstva si ju síce sama osebe nevyžaduje, ako je zjavné z praxe prvotnej Cirkvi a z tradície východných cirkví", ale ten istý posvätný koncil neváhal slávnostne potvrdiť starý, posvätný, blahodarný zákon o kňazskom celibáte, pričom uvádza aj dôvody dostatočné pre tých, čo vedia v duchu viery a s veľkodušným vnútorným nadšením oceniť Božie dary.
Ježiš, ktorý si vybral prvých služobníkov spásy a chcel, aby boli zasvätení do poznania tajomstiev nebeského kráľovstva, aby boli z osobitného titulu Božími spolupracovníkmi a jeho vyslancami, nazýval ich priateľmi a bratmi, pre nich obetoval seba, aby boli posvätení v pravde, sľúbil hojnú odmenu každému, kto opustí dom, rodinu, manželku a deti pre Božie kráľovstvo. Ba slovami, plnými tajomstva a očakávania, aj odporúčal dokonalejšie zasvätenie sa nebeskému kráľovstvu panenstvom ako osobitným darom. Motívom odpovede na túto Božiu charizmu je Božie kráľovstvo, a týmto kráľovstvom, evanjeliom a Kristovým menom motivuje Ježiš svoje výzvy na namáhavé apoštolské zriekanie sa pre intímnejšiu účasť na jeho osude.

chyba mi vsak zodpovedanie otazky, preco sa tento institut zacina obligatorne vyzadovat az prvymi dvoma lateranskymi koncilmi v 12. storoci, resp. ho az v tomto obdobi v ramci kanonu v sirsom zmysle zakotvuje ako povinny? znamena to, ze knazstvo dovtedy sa dopustalo hriechu - vratane papezov, z ktorych podaktori boli legitimne zenati? znamena to, ze takmer 1100 rokov knazi v ramci uz konstituovanej cirkvi nevykonavali svoje poslanie dostatocne dobre? znamena to, ze ti, ktori boli dejinne blizsie Jezisovi (ak nie jeho priami nasledovnici) si vysvetlovali jeho ucenie horsie, nez cirkevni otcovia po 12. storociach?

a co tie miesta noveho zakona, ktore, ak ma pamat neklame (a to by som musela otvarat Bibliu a hladat, z ktorej z verzii parafrazujem, takze odpust parafrazu) kde samotný Pavol vravi o potrebe mat skúsenosti pre vedenie cirkvi z vedenia vlastnej rodiny?

prinajmenšom zaujímavé články. Dakujem...Možno keby som to čitala skor....

ale neviem, akú odpoveď by ste chcela - spomínam starokresťanské časy... spomínam uzákonenie celibátu a dôvody... spomínam NZ, postavu Ježiša Krista a ideu celibátu chápanú pre vyšší cieľ... a? ak chcete niečo iné, ja o tom neviem... a mimochodom - ... vyzadovat az prvymi dvoma lateranskymi koncilmi v 12. storoci - lateránske koncily neboli prvé v histórii Cirkvi - a ak hovoríte o lateránskych konciloch, tak asi hovoríte o ekumenických konciloch a tie boli štyri...
a ešte niečo - ste si to asi zle, alebo v rýchlosti prečítala - to bolo uzákonené na Tridentskom koncile - aj o tom som písal - Povinnosť celibátu sa potom slávnostne uzákonila na Tridentskom koncile a napokon bola pojatá do Kódexu kanonického práva.
Takže taký malý myš maš guláš... Hlboký nádych, pokojne, s rozvahou a dvakrát meraj a raz strihaj - hovorí "múdrosť"... PS: znamena to, ze knazstvo dovtedy sa dopustalo hriechu... mám to komentovať? Vari rímske právo bolo horšie, ako to dnešné?... existujú aj vysvetlivky na určité staťe z Písma - treba si otvoriť Bibliu

v oznaceni koncilov nemusim byt presna, to pripustam, v pamati ich mam ako I. lateransky a II. lateransky koncil v 12. storoci (okolo roku 1120), ked doslo k definitivnmu zakazu manzelstva knazom po vysviacke a myslim, ze papez inocent II (?) vyhlasil existujuce manzelstva za neplatne - tridentsky koncil, ako si pamatam, len vacsinu - nielen celibatnych - formul potvrdil, nie novo konstituoval. rada vsak debatu prerusim a zajtra otvorim skripta z bohosloveckej fakulty, ucila som sa najma z nich, takze by som nemala mat problem overit tieto tvrdenia.

v kazdom pripade, ci tridentsky alebo iny, ako isto viete, otazka celibatu bola cele tie storocia predtym vasnivo diskutovana, ale nenormovana. znamenalo by to, ze celibat ako instit je prioritne dielom ludskym, nie Bozim - a z tejto premisy vyplyva, ze rovnako, ako moze byt zakotveny, moze byt aj zruseny, rovnako ako jeho zdovodnenie. najma, ak by sme sa spoliehali len na autoritativny vyklad Pisma - autority sa menia, ako napokon same dejiny cirkvi dokazuju.

poznamke s rimskym pravom nerozumiem. ktore myslite? myslite rimske pravo, myslite mediavelisticku koncepciu pandekt, myslite (rozne) formy vyvoja CIC?

no zákony zostávajú v platnosti - zvlášť tie, ktoré potvrdil pápež a to sa týka aj celibátu... prajem dobrú noc a ďakujem za pokec

Možno keby som to čitala skor... existuje falošné nahováranie pochádzajúce od Zlého - čo už teraz narobím? mne sa už nedá pomôcť! som stratený prípad! komu na mne záleží? je to vo mne už silné a ja slabá, neschopná!... milosťou Božou som tým, čím som - hovorí apoštol Pavol... milosť je aj tebe ponúkaná

myslite corpus iuris canonici, ktoreho posledna verzia je stara len cca 100 rokov?

alebo zakony Bozie? pretoze tie podla mojej skromnej mienky opat vykladaju ludia - ci ide o koncepciu purgatoria, ci ide o vytvorenie zaladneho creda a spor o trojicu, spor o ikonoklanizmus ..

no v kazdom pripade, dakujem za snahu odpovedat.

poznamke s rimskym pravom nerozumiem... myslel som na rímske právo (o inom som nepísal) a som to použil ako obraz k Vašim slovám - ... kde samotný Pavol vravi o potrebe mat skúsenosti pre vedenie cirkvi z vedenia vlastnej rodiny?