Názov Palestína sa odvádza od Filištíncov, ktorý obývali krajinu pri pobreží Stredozemného mora od 2. tisícročia pred Kr. V Biblii sa nevyskytuje. Namiesto toho sa objavujú takéto označenia: krajina Izrael, krajina Jahveho, Svätá zem, "krajina, kde tečie mlieko a med" atď. Tieto názvy ukazujú, ako veľmi si Izraeliti vážili svoju krajinu sťa Boží dar. Najčastejšie označenie v Starom zákone znie Kanaán. Je odvodené od starousadlíckych obyvateľov, ktorí tu žili pred izraelským prisťahovaním a v rannej dobe Izraela. Od čias Rimanov sa krajina nazýva aj Judea, hoci obyvateľstvo nepozostávalo len zo Židov.
Palestína patrí k pobrežnému pásu, ktorý delí Arábiu od Stredozemného mora. Má väčšinou prírodné hranice (more, pohorie, púšť), takže predstavuje jednu geografickú jednotku. Severnú hranicu tvoria hory Libanonu (do 2200 m) a Hermonu (do 2800 m). Na východe je krajina ohraničená údolím Jordánu, do ktorého patrí rieka a vodstvo, jazero Genezaret a Mŕtve more. Na juhu prechádza púšť až k Červenému moru. Stredozemné more tvorí západnú hranicu krajiny.
Jordánske údolie delí územie na východnú a západnú časť. Vzniklo v predhistorickej dobe (treťohory) v dôsledku zemského zlomu prebiehajúceho od Orontesu až po východnú Afriku. Jazero Genezaret ležiace v tomto údolí sa nachádza 208 m pod hladinou mora. Mŕtve more je najhlbšie položené miesto celého zemského povrchu (-392 m). Jordán pramení v oblasti Hermonu. Po 320 km ústi do Mŕtveho mora. Na brehu Jordánu leží niekoľko prekvitajúcich osád. Rieka preteká na dlhých úsekoch úzkymi zákrutami, ktoré vedú hlbokými roklinami. Na dolnom toku pri Jerichu (-270 m) možno rieku na niekoľkých brodoch prekročiť. Na týchto miestach púšte pôsobil Ján Krstiteľ. Jazero Genezaret, pomenované podľa mesta Genezaret (Kinnereth), sa v Novom zákone nazýva aj Tiberiadské jazero. Okolitá subtropická krajina je úrodná. Samotné jazero je bohaté na ryby. Na západnom a východnom brehu sa dvíhajú strmé vrchy. Vody sú často náhle vybičované búrkami. Jazero má dĺžku 21 km, šírku asi 12 km a celkovú plochu 170 km2. Jeho hĺbka dosahuje 40 až 50 m. Na brehu jazera je veľa miest, kde Ježiš pôsobil a účinkoval, napr. Kafarnaum, Magdala a Betsaida. Tiberias, hlavné mesto Galiley, je pomenované podľa rímskeho cisára Tibéria. Zbožní židia mesto nenavštevovali, lebo bolo vystavené na hroboch (teda nečisté!). Evanjeliá nevedia nič o Ježišovom pobyte v Tiberias. Zatiaľ čo Genezaretské jazero leží v peknom prostredí, okolie Mŕtveho mora pôsobí fádne a bezútešné. V týchto vodách nemôžu žiť ani ryby ani rastliny, lebo obsah soli (24%) a chlórmagnézia (11%) je príliš vysoký. Voda nesie človeka aj keď nerobí pri plávaní žiadne pohyby. V tropickej horúčave sa vyparí denne priemerne 8 miliónov ton vody. Je to približne toľko vody, koľko sa každý deň dostáva do mora riekou Jordán a inými malými riekami. Na južnom brehu jazera boli mestá Sodoma a Gomora. O ich zániku je zmienka v Starom zákone (Gn 19, 24 a nasl.). Na západe, kde Júdske hory prudko klesajú k pobrežiu, nachádzajú sa v strede fádnej púšte úrodné oázy, napr. Engeddi. Tu ležia aj historicky významné miesta napr.: esénov, Qumrán a často bránená pevnosť Masada.
Často sa do tejto "púšte" sťahovali politické a náboženské povstalecké skupiny. Na severovýchodnom brehu jazera sa vypína vrch Nebo, z ktorého Mojžiš smel uvidieť "Zasľúbenú zem". Na juhovýchode leží krajina Moab.
Západne od Jordánskeho údolia sa smerom od severu na juh paralelne tiahnu dve zóny. Vytvárajú hlavné územie Palestíny: palestínske pohorie s vysočinou Galiley, samaritánskou vrchovinou a horami Judey a pobrežnou rovinou, ktorú pohorie Karmel delí na dve nerovnaké polovice. Severný úsek tvorí rovina Akko. V južnej časti je úrodná a husto osídlená rovina Saron dĺžky 60 km a šírky 15 km. Už Filištínci tu založili päť známych miest. V mohutne opevnenom meste Cezarea pri mori sídlil rímsky miestodržiteľ.
Komentáre