Úvod
1. Svätý Otec Ján Pavol II. a príslušné dikastériá Svätej stolice1 sa v poslednom čase viackrát zaoberali rôznymi otázkami týkajúcimi sa homosexuality. Vskutku ide o morálne a spoločensky znepokojivý jav, a to aj v tých krajinách, kde sa ešte nedostal do pozornosti právneho poriadku.
Ešte povážlivejšia je však situácia v krajinách, ktoré už poskytli alebo majú v úmysle poskytnúť homosexuálnym zväzkom právne uznanie, zahŕňajúce v niektorých prípadoch aj možnosť adopcie detí.
Predkladané úvahy neobsahujú nové doktrinálne prvky, ale majú upozorniť na podstatné skutočnosti súvisiace s týmto problémom. Zároveň chcú ponúknuť niekoľko racionálnych argumentov, ktoré majú pomôcť biskupom zostaviť špecifiká podľa konkrétnej situácie v rozličných regiónoch sveta. Ide o zásahy v prospech ochrany manželstva a na vyzdvihnutie jeho významu ako základu rodiny i stabilnej spoločnosti, ktorej základnú jednotku inštitút manželstva predstavuje.
Tieto úvahy tiež majú za cieľ pomôcť katolíckym politikom zorientovať sa v situácii, keď sa zaoberajú návrhmi zákonov súvisiacich s týmto problémom, a to tak, že naznačujú línie správania sa, ktoré sú v súlade s kresťanským svedomím2. Keďže tento problém sa týka prirodzeného morálneho zákona, nasledujúce argumenty neponúkame iba veriacim, ale aj všetkým, ktorí sa zasadzujú za šírenie a ochranu spoločného dobra v spoločnosti.
I. Povaha a neoddeliteľné znaky manželského zväzku
2. Učenie Cirkvi o manželstve a vzájomnej komplementárnosti oboch pohlaví len znovu predkladá pravdu, uznávanú zdravým rozumom, a ktorá je preto prijímaná aj všetkými veľkými kultúrami sveta.
Manželstvo nie je iba nejaké spojenie medzi ľudskými osobami. Bolo založené Stvoriteľom, má svoju vlastnú povahu, základné vlastnosti a ciele3. Žiadna ideológia nemôže z ľudského ducha vymazať istotu, že manželstvo existuje len medzi dvoma osobami rozdielneho pohlavia, tvoriacimi jednotu osobným darovaním sa jeden druhému, ktoré je im vlastné a pre nich vyhradené. Pritom sa navzájom zdokonaľujú, aby spolupracovali s Bohom na plodení a výchove nových životov.
1 Porov. JÁN PAVOL II.: Príhovor pri modlitbe Anjel Pána, 20. február 1994 a 19. jún 1994; Príhovor účastníkom plenárneho zasadania Pápežskej rady pre rodinu, 24. marec 1999; Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2357 - 2359, 2396; Kongregácia pre náuku viery: Vyhlásenie Persona humana, č. 8, 29. december 1975; List o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby, 1. október 1986; Niektoré úvahy týkajúce sa odpovede na návrhy zákona o nediskriminácii homosexuálnych osôb, 24. júl 1992; Pápežská rada pre rodinu: List predsedom Biskupských konferencií Európy o rezolúcii Európskeho parlamentu týkajúcej sa homosexuálnych dvojíc, 25. marec 1994; Rodina, manželstvo a partnerské zväzky de facto, č. 23, 26. júl 2000.
2 Porov. Kongregácia pre náuku viery: Doktrinálna poznámka o niektorých otázkach týkajúcich sa úlohy a správania sa katolíkov v politickom živote, č. 4, 24. november 2002.
3 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: pastoračná konštitúcia Gaudium et spes, č. 48.
Dokument je zo stránky http://www.kbs.sk/?cid=1116971316
Komentáre
hm hm
to, ze princezna po svatbe zistila, ze princ v noci strasne chrape, neda sa pri nom spat a este mu aj hrozne smrdia nohy, to tam uz nedaju.
ale deti zapsavaju stastne, ze vsetko dobre skoncilo. a dalej sa piska.
tak isto aj krestania, zaryti krestania, ktori poznaju len jeden jediny najspravnejsi model ludskeho nazivania, presne podla starych reguli, ktore aj tak vymyslel len clovek domnievajuc sa, ze bol inspirovany bohom, prehlasujuc to, za pochybnosti uz v predstihu slubovat trest...
to, ze zivot je ovela pestrejsi, neistejsi, zakernejsi... to sa nehovori. alebo sa to zvaluje na diabla, ze pokusa, alebo blahosklonne sa podlieha panubohu, ze nas to skusa, aby sme v skuske obstaali, a vtlka sa nam do hlav viera, ze boh nam nenalozi na plecia viac, nez by sme zniesli... jednoducho bullshit.
je to krasne, mat idealny model rodiny, hlavne, ak FUNGUJE, ale este krajsie vnimat v kazdom cloveku CLOVEKA, bez ohladu na to, ci sa v niecom lisi, hlavne, ak je to jeho intimny problem.
bola by som rada, keby manzelstva vytrvavali v laske, tak, ako dufam vacsina z nich bola zalozena - na zaklade lasky, poznania a oddanosti, nie iba z vypocitavosti, alebo pre jedno posmyknutie, ktore sa coskoro hlasi na svet, ale este radsej som, ked vidim dvoch rovnakych viest sa za ruky a viem, ze sa lubia. pokojne im doprajem registrovane partnerstvo (nemusi sa to zakonite volat manzelstvo), aby teda puritani nevyskakovali z koze, a dopriala by som im aj vsetky zakonne vyhody aj povinnosti z toho vyplyvajuce.
a kedze detske domovy stale praskaju vo svikoch, ojedinelemu paru tohto zlozenia, ktory by o to prejavil zaujem a bol by patricne prevereny, s pokojnym svedomim by som mu zverila dieta.
ale az PO TOM, co sa verejnost nauci akceptovat inakost bez homofobie a nenavisti, ktoru si tito ludia VOBEC NEZASLUZIA.
radsej zverim dieta do takehoto pokojneho prostredia, nameisto aby hnilo v domove a nemalo ani sajnu, co je to vlastna izba, osobny vztah k niekomu, kto sa on stara a vychovava ho...
a je mi uplne jedno, co hovori nejaka stara kniha, ktora to zrejme vacsinou mysli aj dobre, ale uz by sa potrebovala prisposobit modernej dobe. som si totiz ista, ze boh, ak naozaj nejaky taky, ako si ho predstavuju krestania, existuje, netesi sa vobec tomu, ze jeho inak bezuhonne ovecky musia trpiet diskriminaciu, hoci nikomu nijako neublizuju. neustale je ublizovane len im.
lupa..
každopádne súhlasím čo si napísala, pre deti je oveľa lepšie, keď sú s niekým kto ich miluje, kto im ukáže čo je to láska, ako keď sú zavreté v detských domovoch..
lupa
Ak sa má niekto prispôsobiť dnešnej dobe, tak je to v prvom rade človek, ktorý je ľahko manipulovateľný.
Žeby dieťa hnilo v detstkých domovoch? Napíšte Patrikovi Hermanovi do Markízy a on možno urobí o tom reláciu...
Iste, máte právo na svoj názor...
amidala
knaz jozef
nezhmotnilo sa tu samo od seba, ze by ho bol doniesol anjel uz hotove napisane.
napisali ho ludia, stary zakon pochadza od zidov, novy zakon sa zacal pisat az davno po smrti krista, dovtedy sa zaznamenaval ustne alebo na roznych listinach. napisali ho LUDIA, ktori su omylni, rovnako ako smilni a vrazdiaci papezi v minulych storociach, ktori sa sami prehlasovali za sprostredkovatelov medzi bohom a clovekom.
bibliu v tmach klastorov prepisovali LUDIA mnisi a podla urcitych pramenov sami nerozumeli niektorym veciam, ale museli ich pisat a prekladat.
na jednom milanskom koncile dakedy v skorom 6. storoci bolo rozhodnute, ze zmienka o reinkarnacii sa z biblie vyjme a odvtedy tu mame jeden pozemsky zivot a rozpravku o zachrancovi sveta, nebe a pekle.
nie. biblia v ziadnom pripade nie je svata. je to rovnako dielo cloveka, ako hocktora ina kniha. predtym aj potom boli rozni jasnovidci, ktori mali vnuknutia, videli do veci sveta a chapali suvislosti, ale ich slova neboli do biblie zakomponovane, lebo by sa ich vyhlasenia zrejme aj bili s oficialnymi dogmami katolickej cirkvi.
cirkevni papalasi vyberali, co v biblii bude a co nie, v priebehu dejin sa modifikovala, hoci v nej samej je upozornenie, ze sa tak nesmie robit. nesmelo sa ani intrigovat a vrazdit, ale veselo to cirkevni papalasi robili. v zaujme majetku a moci. nie boha.
zem je rovnake bojisko, rovnaka dzungla dnes, ako bola pred prichodom krista. a kto chce, na nejaku akozesvatu knihu jednoducho kasle.
rovnako, ako krestania povazuju jezisa za vrchol svojej viery, rovnako moslimovia ponimaju svojho mohameda. ale nadalej zostavaju rovnakymi ludmi, ako boli kedysi. su dobri a su aj zli. akurat od casu pred asi 2000 rokov tu mame o jednu rozpravku viac.