Etymológia: slovo ‘teológia’ pochádza z gréckeho „Theos“ - Boh; „logos“ – slovo. Etymologicky teda slovo „teológia“ znamená: slovo, reč, náuku o Bohu. Odtiaľ aj jej názvy bohoslovie, bohoveda.
Od staroveku až dodnes obsah pojmu ‘teológia’ vo svojom obsahu podliehal zmenám. Antika rozumela teológiou mýtické rozprávanie alebo filozofickú náuku o božstve. U Homéra a Hesídia ňou bolo rozprávanie o živote bohov. Podľa Platóna grécki básnici pestovali teológiu. Aristoteles stotožňuje teológiu s prvou filozofiou, ktorá pojednáva o najvyšších príčinách sveta.
Sväté písmo výraz „teológia“ nepoužíva ani raz. Sermo Dei, Božie slovo, ktorým sa Boh prihovára ľuďom, znamená Božie zjavenie.
Cirkevní otcovia. Origenes (185-254) prvý dáva tomuto slovu význam kresťanský. Píše, že opravdivá teológia je náukou o Bohu a Kristovi Spasiteľovi. Euzébius z Cézarey (+ okolo 340) napísal dielo o cirkevnej teológii.
Grécki otcovia všeobecne používali výraz ‘teológia pre náuku o Bohu v Trojici, termín ‘oikonomia’ používali na označenie náuky o spasiteľnej Božej Prozreteľnosti.
Latinskí otcovia chápali teológiu v širšom zmysle. Sv. Augustín píše: «Teológia, aby sme porozumeli gréckemu slovu, znamená náuku alebo reč o božstve».[1] To, čo dnes rozumieme pod pojmom teológia, nazývali latinskí Otcovia: doctrina christiana, sacra Scriptura, sacra eruditio, divina Pagina.
V stredoveku až Peter Abelard (+ 1142) chápal teológiu ako súhrn kresťanskej náuky (theologia christiana), ale ešte nie vo význame systematickej vedy o Bohu na základe Zjavenia. V tomto význame sa slovo používalo až v 13 storočí. Sv. Tomáš Akvinský (+ 1274) vo svojej Summe používa výraz ‘teológia’ len 3 krát. Zvyčajne jej dáva názov ‘posvätná náuka’. Od počiatku stredoveku slovo ‘teológia’ už znamená všetku náuku o Bohu a vzťahu človeka k Bohu na základe Zjavenia alebo kresťanského učenia.
[1] De civ. Dei 8,1
Články v tejto rubrike sú prebraté zo stránky www.soteria.sk
Komentáre
...