Starý zákon má dosť napätý vzťah ku kresťanskej viere. Na jednej strane sa Nový zákon opiera v mnohých dôležitých témach tak jednoznačne na Starý zákon, že jeden bez druhého sú vôbec nepochopiteľné. Starý zákon je pôda, z ktorej vyrastá Nový zákon. Ak sa oddelí Nový zákon od Starého zákona, akoby ho odrezal od svojho základu, sám nemá stálosti - trvania. Na druhej strane vidí kresťanská viera v Novom zákone aj prekonanie Starého zákona.
Nový zákon nie je jednoducho len bezšvíkové pokračovanie Starého zákona. Je to koniec a súd Starého zákona. Medzi obidvoma sú zlomy, konflikty, ktoré sa jednoducho nedajú zharmonizovať. V každom prípade sa pre vieru kresťanstva predstavuje vzťah medzi obidvoma zákonmi. Treba pravdaže poznamenať, že Židia vidia tento pomer celkom ináč. Pre nich neústi "Starý zákon" - veď oni vôbec nepoznajú tento názov - nijakým spôsobom jednoznačne v Novom zákone. Oni nevedia Starý zákon uznať ani ako koreň pre Nový zákon ani pre Ježišovo posolstvo ako súd nad Božím slovom v starých spisoch. Pre nich je Starý zákon podkladom židovstva a jeho náboženstva.
Skoro všetky výroky Starého zákona sa dajú odôvodniť z jediného predpokladu a od neho pochopiť. Spočíva v tom, že Boh uzavrel s izraelským národom zmluvu a tým vyzdvihol izraelský národ pred všetkými národmi. Táto viera Biblie má veľký význam. Dáva poznať, že Izrael nepoznal svojho Boha v diaľke večnosti, ale v jeho pôsobení, ktoré bolo v dejinách zjavné. Sú to práve politické pojmy, v ktorých Izrael vyslovuje svoj vzťah k Bohu: zmluva (zväzok), národ, kráľovstvo, krajina, oslobodenie, zákon atď. V zmluve je Izraelu ukázaná cesta, ktorá má viesť k šťastiu a požehnaniu. Podstatné prvky tejto zmluvy sú pre izraelský ľud nasledovné: krajina Izrael, Boží zákon a nádej na spásnu budúcnosť.
Mnohorakým spôsobom sa Izrael zamyslel nad uzavretím zmluvy. Len tak sa vysvetlí skutočnosť, že o pôvode a obsahu zmluvy v Starom zákone sa nehovorí celkom jednotne. Najstaršie tradície Izraela, ktoré sa nám zachovali od jahvistov a elohistov, začínajú zmluvu Boha so svojím ľudom u Abraháma. Je povolaný z cudzej krajiny. Prisľúbená je mu krajina a bohaté potomstvo (Gn 12, 1-3; 15, 1; 22, 15-18).
Komentáre