U križiakov, ktorí sa zúčastnili ďalších križiackych výprav na Východ, zohrali úlohu rôzne motívy od prísne náboženských a mystických až po materiálne zisky: sebaobetovanie, láska k vojne, chuť po dobrodružstve. Pre mnohých účastníkov boli križiacke výpravy formou putovania. Idea putovania mala v západnom kresťanstve svoju bohatú tradíciu, ktorá bola hlboko zakorenená v mentalite stredovekých ľudí. V prípade križiackych výprav malo putovanie vojenský charakter. Jeho cieľom bol pozemský Jeruzalem, ktorý bol obrazom "nebeského Jeruzalema". Literatúra spojená s križiackymi výpravami (listy, reči, piesne) je plná eschatologickej perspektívy.
Vojenské výpravy do Svätej zeme sprevádzali bohaté náboženské zážitky (napríklad krst v Jordáne), nezriedka mystické vytrženia. Vizionári, kazatelia vyzývali na zmenu života. Križiaci uskutočňovali nariadenie Krista, aby "vzali jeho kríž a nasledovali ho". Mnohí ho skutočne nasledovali až vrátane smrti.
Každý jeden križiak musel na seba vziať veľké úlohy: musel opustiť všetko, čo mal, aj svoju rodinu, a nebol si istý, či sa vôbec vráti domov. Svedectvom takéhoto zriekania - "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou" (Mt 19, 27) - sú okrem iného testamenty križiakov, ktoré sa nám zachovali vo veľkom počte. Spomeňme si len na dojemné lúčenie Alžbety - neskoršej svätice - pochádzajúcej z nášho územia, ako to zobrazuje známavitráž v Marburgu z roku 1250. Jej manžel Ľudovít považoval za svoju kresťanskú povinnosť vydať sa na križiacku výpravu v roku 1227, na ktorej podľahol moru.
Samozrejme, okúzľovala ich aj túžba vidieť Jeruzalem, srdce dejín spásy a predobraz ich večného naplnenia. Pre toto všetko treba u križiakov vyzdvihnúť náboženskú motiváciu.
Uvedený historik Walter Brandmüller poukazuje na skutočnosť, že niet pochýb, že náboženské zameranie križiackych výprav nijako nevylučuje iné motívy svetského a materiálneho charakteru. Kniežací synkovia bez práva na dedičstvo pokladali križiacke výpravy za príležitosť získať nielen spásu svojej duše, ale aj dôjsť k zemi, ktorá im bude patriť. Rolu tu zohrávali tiež ekonomické a sociálne ťažkosti rytierskeho stavu a u niektorých túžba po dobrodružstve. Naproti tomu pápež - myslíme na Urbana II. - mohol sa nádejať, že idea libertas Ecclesiae (sloboda Cirkvi) a znovuzjednotenie byzantskej a latinskej cirkvi, ak sa orientálne cirkvi oslobodia z područia moslimov, môže celú vec posunúť dopredu.
Komentáre