Blog rímskokatolíckeho kňaza

Farnosť, do ktorej som mal ísť, nemala už dlhší čas svojho kňaza. Chodili sem len zastupovať.

Keď sa veriaci dozvedeli, že majú dostať do farnosti kňaza, snažili sa pripraviť faru pre používanie. Urobili sa potrebné kroky, aby sa dalo pracovať v kancelárii, aby bola aj hosťovská miestnosť pripravená pre návštevy kňazov...

Spomínam si, že nejaký čas som ešte býval na fare u spolubrata, ktorý v tejto farnosti zastupoval a ma prichýlil, dokiaľ fara nebude úplne k dispozícii. Som mu vďačný za jeho pozornosť a službu.

Až prišiel čas a ja som sa mohol nasťahovať do fary a začať pomaly spoznávať "svoje pastoračné územie".

K tejto farnosti patrili aj 3 filiálky. V jednej sa dokončoval kostol, ktorý prišiel o krátky čas po mojom nastúpení do farnosti konsekrovať otec arcibiskup Ján Sokol. Je to nádherný kostol, ktorí si aj veriaci svojpomocne pomáhali stavať.

V druhej filiálke kostol nebol, dnes už tam stojí. Za môjho pôsobenia som tam mával svätú omšu v kaplnke a neskôr v kultúrnom dome.

V dalšej bola len malá kaplnka, v ktorej sa slúžila svätá omša len na hody.

Musím povedať, že starostovia obcí mi vychádzali v ústrety a pomáhali, ako mohli. Aj im patrí vďaka.

Po stránke pastoračnej bolo tu práce dosť – najmä deti a mládež. Snažil som sa k nim priblížiť.

Mávali sme detské sväté omše, ktoré boli pre mňa veľkou radosťou. Pomáhala mi pri ich prípravách aj pani starostka tej obce.

Chodili sme na ihrisko zahrať si futbal, volejbal. Chodieval som v nedeľu poobede aj na futbalové stretnutia mužstva našej farnosti. Nemal som problém ísť si potom s nimi sadnúť do pohostinstva a dať si pivo. Snažil som sa rozumne priblížiť k svojim veriacim – futbalistom a ukázať im, že som nielen ich kňaz, ale aj kamarát, človek, ktorý sa vie zabaviť, vypiť si pivo, zahrať si futbal... Ak by som azda teraz niekoho týmito slovami pohoršil, nech mi odpustí. Ale aj toto bola jedna cesta zblíženia sa k veriacim farnosti.

Spomínam si, ako sme raz pozvali na hody do jednej filiálky už terajšieho otca biskupa Viliama Judáka, ktorý bol historikom, aby nám priblížil misiu sv. Cyrila a Metoda, ktorí boli patrónmi tohto kostola.

Spomínam si, ako do farnosti prišiel na biskupskú vizitáciu otec arcibiskup Ján Sokol. Bola to pre farnosť milá a duchovná udalosť. Tiež nás poctil svojou návštevou aj terajší arcibiskup Dominik Hrušovský.

Z ďalšej filiálky pochádzajú dvaja kňazi – aspoň čo ja mám tú vedomosť.

Bol som tu vyše troch rokov. Prišli zdravotné ťažkosti a po zvážení som sa rozhodol požiadať otca arcibiskupa o uvoľnenie z pastorácie. Mojej žiadosti vyhovel a určil ma ako výpomocného duchovného do istej farnosti. Tu som pôsobil už za zosnulého pána dekana – RIP.

Nebolo tých pastoračných miest veľa, ale aj tie stačili, aby som sa niečomu naučil.

Nech dobrotivý Boh udelí svoje požehnanie a na príhovor Panny Márie svoju ochranu všetkým, ktorí mi pomáhali, posilňovali, povzbudzovali, boli príkladom. Nech žehná veriacich a zachová ich v horlivosti za Božie slovo a vo vernosti svätému otcovi a Cirkvi.

Nech pomáha aj mne, aby pastorácia, ktorá má teraz trochu iný rozmer, bola na oslavu Boha a približovanie jeho kráľovstva v srdciach ľudí.