Druhá križiacka výprava (1147-1149) sa uskutočnila predovšetkým zásluhou Bernarda z Clairvaux, ktorý získal pre ňu aj dvoch kráľov: francúzskeho Ľudovíta VII. a nemeckého Konráda III. Výprava sa skončila katastrofou nemeckého a francúzskeho vojska. Roku 1187 Jeruzalem bol znova v rukách mohamedánov. Výprava sa skončila najmä pre Francúzov veľmi tragicky, z čoho bol nespravodlivo obvinený Bernard.
Tretia výprava (1189-1192) bola najsilnejšou výpravou križiakov, ale jej výsledok bol nepatrný, pretože medzi kresťanskými rytiermi a kniežatami boli neustále spory. Výpravu viedol Fridrich Barbarossa (zomrel ranený mŕtvicou v roku 1190; skôr akoby dosiahol cieľ). Zúčastnil sa na nej aj anglický kráľ Richard Levie srdce, francúzsky Filip II. a rakúsky vojvodca Leopold VI. Ani im sa však nepodarilo Jeruzalem znova dobyť naspäť. Uzatvorili však v roku 1192 so sultánom Saladinom prímerie, ktoré zaručovalo pútnikom návštevu Jeruzalema.
Na štvrtú križiacku výpravu (1202-1204) dal podnet pápež Inocent III. (1198-1216). Výprava nedosiahla svoj cieľ, nakoľko bola Benátčanmi zneužitá na vlastné záujmy a potom zamierila proti vôli pápeža do Konštantínopola, kde zasiahla do vnútropolitických záležitostí Východorímskej ríše. Po prvom dobytí mesta (17.7.1203) bolo dohodnuté zjednotenie Východnej a Západnej cirkvi. Keďže dohoda nebola dodržiavaná, križiaci napadli mesto druhýkrát (13.4.1204), pričom ho vyplienili a zriadili tam tzv. latinské cisárstvo, ktoré sa udržalo do roku 1261. Tento nie veľmi kresťanský postup prehĺbil ešte viac trhlinu medzi Východom a Západom.
Prudké sú obvinenia - zvlášť z ortodoxnej strany; ktoré sa dotýkajú Konštantínopola, v súvislosti so štvrtou križiackou výpravou. Aj v tomto prípade je historická pravda ďaleko menej jednoduchá, ako sa obyčajne myslí. Koľko stál námorný transport križiakov? O tom by vedeli rozprávať grófi z Champagne, Bloisu a Flandernu, ktorí sa pre vojsko križiakov ťažko zadĺžili v Benátkach. Mestský štát žiadal ako protislužbu dobytie adriatického mesta Zadar, ktoré odpadlo od Benátok v roku 1186. Navzdory protestom pápeža Inocenta III. a proti vôli istej skupiny križiakov Zadar padol. Pápež ihneď reagoval početnými výčitkami a cirkevnými trestami, ale Benátčania si z toho mnoho nerobili.
Komentáre