Blog rímskokatolíckeho kňaza

Súčasťou plánu, ako oslabiť vplyv Katolíckej cirkvi, bola tzv. Akcia "P". Išlo o násilné včlenenie Gréckokatolíckej cirkvi do Pravoslávnej. Jedným z prvých krokov bolo zatknutie biskupa Pavla Gojdiča a Vasila Hopka. Predstieraný Prešovský sobor sa uskutočnil 28. apríla 1950. Gréckokatolícka cirkev organizova­ná do Prešovskej eparchie mala v tom čase 305 645 veriacich laikov, 301 diecéznych kňazov, 30 bohoslovcov, 27 baziliánov, 29 redemptoristov, 28 baziliánok a 72 služobníc.

Vzťahy s Vatikánom boli zmrazené postojom ministerstva zahraničia ČSR, keď 20. marca 1950 požiadalo pápežského internuncia Octavia de Livo, ktorého označili za "vatikán­skeho špióna", aby opustil republiku.

Rok 1951 prešiel do dejín Cirkvi na Slovensku ako rok di­vadelného procesu s biskupmi a rok masového zatýkania kňazov a laikov. V dňoch od 2. do 15. januára 1951 sa konal súd v Bratislave "nad vlastizradnými biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom". Dňa 15. januára boli vynesené rozsud­ky. Biskupa J. Vojtaššáka (74-ročného) odsúdili na 24 rokov väzenia a 500 000 korún pokuty, 66-ročného M. Buzalku a 63-ročného P. Gojdiča na doživotie. Nasledovalo odsúdenie a väznenie biskupov Š. Barnáša a V. Hopka.

V lete predchádzajúceho roku sa dovŕšila izolácia ordinárov. Definitívny odchod vatikánskych diplomatov, likvidácia biskupského zboru, uväznenie veľkej časti kňazov, dosadenie ordinárov podľa kritéria štátu, hromadné zatýkanie angažova­ných katolíckych osobností každého veku a spoločenského postavenia, ich dlhoročný pobyt vo väzniciach a pracovných táboroch, zničenie cirkevných organizácií a spolkov, zastavenie novín a časopisov, dokonca i farských listov, hlboko siahajúce zastrašovanie vytvorilo pre Cirkev ťažkú situáciu.

Keď sa v roku 1950 pri sčítaní obyvateľstva ku Katolíckej cirkvi hlásilo na Slovensku 82,75 % obyvateľov, bolo by sa da­lo predpokladať, že úradní predstavitelia štátu si budú chcieť získať a udržať náklonnosť takého veľkého množstva veria­cich občanov. Žiaľ, skutočnosť bola iná. Cirkev v nových po­meroch sa stala trpiacou a umlčanou Cirkvou. Drastickými zásahmi ju postupne obrali o jej najdôležitejšie vitálne inšti­túcie. Biskupi, ktorí neboli väznení, boli izolovaní vo svojich rezidenciách a všemožne obmedzovaní vo svojej činnosti.

V Čechách a na Morave pôsobilo v tomto období 26 muž­ských reholí v 151 kláštoroch, čo bolo 1 503 rehoľníkov. Žen­ských reholí tam pôsobilo 32 v 502 kláštoroch, spolu 7 643 rehoľníčok. Na Slovensku bolo 16 mužských reholí v 96 kláš­toroch, čo bolo 1 019 rehoľníkov, a 4 253 rehoľných sestier v 24 reholiach v 168 kláštoroch. Spolu teda išlo o 14 424 reho­ľníkov v 98 reholiach a 917 kláštoroch.

Článok je z knihy Dejiny mojej Cirkvi (II. diel), Viliam Judák, 2004