Vývoj dogiem spočíva v stále dôkladnejšom prenikaní ľudského rozumu do ich obsahu. Hoci nedokonalo, vyjadrujú neohraničenosť a neobmedzenosť Boha, takže poznateľnosť tejto skutočnosti je neobmedzená a preto dogmy možno chápať stále hlbšie a presnejšie, na zemi však nikdy adekvátnym a celkom jasným spôsobom. Vezmime si napr. dogmu o Najsvätejšej Trojici: bola špekulatívne analyzovaná čiastočne na Nicejskom koncile (r. 325) a na 1. Carihradskom koncile (r. 381), celkove na 4. Lateránskom koncile (r. 1215).
Vývoj dogiem prebieha ďalej takým spôsobom, že zjavené pravdy obsiahnuté v tézach nezreteľne a akoby skryto, stávajú sa v určitom momente pod vplyvom Ducha Svätého zreteľnými vo vedomí Cirkvi. Tak je tomu napr. s mariánskymi dogmami, ako je Nepoškvrnené počatie alebo Nanebovzatie, ktoré sú spojené medzi sebou a s pravdou o Božom materstve Panny Márie.
Podľa niektorých teológov, vývoj dogiem môže spočívať aj vo vyvodzovaní stále nových záverov pomocou zásad nášho rozumu.
Vývoj zjavenej Božej pravdy sa uskutočňuje aj vďaka jej konfrontácii s ľudským poznaním a vôbec kultúrou, ktorá predsa závisí na mnohých činiteľoch a stále podlieha zmenám. Keď nastáva spomenuté stretnutie Božieho poznania, vysloveného pomocou ľudských pojmov, s poznaním získaným úsilím samotného stvoreného rozumu, potom môže dôjsť k rozporom. Nakoniec však dôjde k symbióze a vďaka nej poznávame nielen lepšie život, ale aj prenikáme do obsahu Božej pravdy. Napríklad dnešná spoločnosť umožňuje lepšie pochopiť tajomstvo všeobecnej Cirkvi, ktorá je sociálnou inštitúciou spásy a zároveň doplňuje technickú kultúru...
Pravdy, ktoré sú v Božom zjavení obsiahnuté jasne:
Ø pravda sa podáva tak, ako je v prameňoch, bez presnej formulácie;
Ø objavujú sa spory, týkajúce sa presnosti zjavenej pravdy a prehĺbenia jej poznania;
Ø v dobe sporov je pravda objasňovaná, Cirkev jeden z výkladov schvaľuje a dokonca doplňuje a definuje dogmu;
Pravdy, ktoré sú v Božom zjavení obsiahnuté nejasne:
Ø prvé obdobie skrytej viery, t. j. vyznávanej v iných pravdách, jasne prijatých. Tak tomu bolo napr. s učením o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie;
Ø vznikajú pochybnosti a spory o existencii danej pravdy;
Ø ustaľuje sa všeobecná viera a väčšinou nasleduje slávnostné definovanie náuky Cirkvou.
Všeobecne možno hovoriť o troch fázach vo vývoji dogiem:
Ø globálna intuície dogmy;
Ø rozumové kvasenie v oblasti viery;
Ø jasné odkrytie dotyčnej pravdy a jej prijatie do pokladu viery.
Komentáre