Pod pojmom „veda“ sa rozumie sústavný celok poznatkov, získaných jednotnou cestou z istých a známych zásad. K vede teda patrí:
- jednota predmetu;
- jednota metódy;
- usporiadaný systém.
Špecifický charakter teológie. Keď hovoríme o vedeckom charaktere teológie, aby sme unikli nejasnostiam a nedorozumeniam, musíme si pripomenúť, že teológia sa v niektorých svojich prvkoch odlišuje od všetkých častí filozofie ako aj od všetkých ostatných vied (logika, matematika, humanitné i prírodné vedy).
Hlavným predmetom teológie sú tajomstvá viery a vo svojej metóde, a to niekedy rozhodným spôsobom, závisí na autorite Cirkvi.
Teológia pracuje so sústavou zjavených právd. Pravda však - a to pravda logická, pravda poznania - je zhoda rozumu so skutočnosťou. - hovorí sv. Tomáš. Lebo naša mienka je pravdivá alebo mylná podľa toho, či to, čo tvrdíme, zodpovedá skutočnosti alebo nie.[4]
Základom pravdivosti je teda objektívna skutočnosť. Ľudský rozum je na nej závislý a jeho poznanie je len vtedy pravdivé, ak sa zhoduje so skutočnosťou. Teológia v plnom zmysle slova predpokladá vieru. Možno teda dokazovať, že je veda?
Odpoveď závisí na tom, aký obsah pripisujeme pojmu „veda“ a aké metódy sa považujú za vedecké. Obmedzíme sa na dva významy pojmu „veda“:
- celý metodický proces poznávania nejakého daného úseku skutočnosti (formálne alebo reálne), môže sa nazývať vedeckým poznávaním;
- veda je systematické usporiadane viet vzťahujúcich a k danému predmetu alogicky na seba nadväzujúcich.
Metodická práca. Je pochopiteľné, že v každej vede musia byť zachované pravidlá myslenia. Ďalej určitá skupina viet musí dosiahnuť stupeň istoty, ktorá sa opiera o nepriamu alebo bezprostrednú skúsenosť. Vo vedeckom poznávaní musí byť zachovaná aj metóda, určená samotným predmetom a prijatá v danom odbore vedy. Preto sa musia používať iné metódy v prírodných vedách a iné v humanitných.
Poznanie všeobecných zákonitostí. Niekedy sa od vedy vyžaduje, aby mala za cieľ dosiahnutie poznania všeobecných, definitívnych zákonov, riadiacich skutočnosť. V takom prípade by vedou bola len matematika, pretože ani súčastné prírodné vedy už nedosahujú tento ideál, keď operujú pojmami štatistických zákonov.
Objektívna overiteľnosť výsledkov. Veda má spoločenský charakter a z tohto dôvodu samotný myšlienkový proces i vyhlásené výsledky môžu a musia byť oceňované kriticky a teda musia byť overiteľné. Určitý stupeň overiteľnosti je tiež podmienkou autentickej vedy. Dala by sa ešte pripojiť požiadavka komunikatívnosti vedeckého jazyka, aspoň pre špecialistov.
[4] STh 1,21,2c
Komentáre