Články kresťanskej viery nie sú filozofické postrehy, nepodliehajú revízii ani opravám. Kresťanské dogmy ktoré sa zhŕňajú do jedinej - do vtelenia Ježiša Krista, „Syna živého Boha“, nie sú nezlučiteľné so slobodou. Práve naopak. Iba Boh nás môže zachrániť od determinizmu, predurčenia, a akt viery je tým najslobodnejším aktom, čo môže vykonať ľudská bytosť, lebo ju k tomu nič nenúti.[26]
Pravdy viery nie sú návody, nadiktované dajakou najvyššou autoritou, sú to posolstvá nekonečnej lásky, obsahujúce všetku nádej. Môžeme ich prijímať i čítať rozličnými spôsobmi. Majú tú vlastnosť, že každý ich uvedomelý príjemca sa stáva jedinečnou, nenahraditeľnou a odlišnou osobou. Môžeme ich prijať ako prísľuby, alebo ich môžeme zavrhnúť.[27]
Napokon, dogma je teologické predstavenie tajomstva a tajomstvo je prirodzenou potravou rozumu: sama veda kráča od tajomstva k tajomstvu, hľadá príčinu bytia, stále sa k nej približuje a nikdy ju nedosiahne. Práve táto príťažlivosť robí z tajomstva čosi oveľa viac, ako je záhada čakajúca na rozlúštenie. Mení ho na prameň duchovného života.[28]
Etymológia: slovo dogma pochádza z gréckeho „to dedogmenon“ - to, čo je pevne stanovené. Pôvodne znamená nielen nejakú domnienku, mienku, ale aj určité rozhodnutie, zásadu autoritatívny príkaz, ustanovenie vo vede alebo v štátnom živote.
[26] Cfr. FROSSARD, André, Boh v otázkach dnešného človeka, str. 24.
[27] FROSSARD, André, Boh v otázkach dnešného človeka, str. 24-25.
[28] FROSSARD, André, Boh v otázkach dnešného človeka, str. 25.
[29] Mag. 13,1; List Barnabášov 1,6.
[30] KANDERA, 1, str. 29.
[31] KANDERA, 1, str. 29.
[32] [32] DS 3011
Články v tejto rubrike sú prebraté zo stránky www.soteria.sk
Komentáre