Starý zákon je kniha, čo vznikala vyše tisíc rokov. Mnoho generácií sa podieľalo na jej vytvorení. Preto z literárneho hľadiska nie je to jednotná kniha, ale je to zbierka, ktorú možno porovnať s malou bibliotékou, ktorá obsahuje množstvo kníh rozličného druhu.
Časový úsek, v ktorom rástol - vznikol Starý zákon, sa rozpína od strednej doby bronzovej až po epochu Rímskeho impéria. Mohutné ríše povstávali v tomto čase a opäť zanikali. Egypt, Asýrsko, Babylon, Perzia, Grécko a napokon Rimania. Všetky mali vplyv na Palestínu. Izrael odvodzuje svoje dejiny od Božieho povolania Abraháma a od povolania patriarchov (1. polovica 2. tisícročia pred Kr.). Niektorí potomkovia sa dostanú do Egypta so svojou vierou v Boha Osloboditeľa, asimilujú sa postupne s kmeňmi, ktoré žijú v Kanaáne do jedného národa. V krátkom čase zániku susedných veľríš vzniká na rozhraní tisícročia Dávidova ríša. No nemala trvania. Po vládnutí jeho syna Šalamúna sa rozpadáva r. 932 pred Kr. na severné panstvo Izraela a na južné panstvo Judeu.
Samostatnosť Izraela sa r. 722 pred Kr. končí a Judea končí svoju samostatnosť r. 587 pred Kr. dobytá Babylončanmi. Naoko sa zdá, že dejiny Izraela sa tým končia. Ale tí Židia, ktorí boli odvlečení do Babylonu, si svoje osobitné náboženstvo zachovávajú. Po r. 538 pred Kr. za Peržanov, ktorí sa po Babylone zmocnili vlády, sa mohli vrátiť do Palestíny. Izrael síce nedosiahne samostatnosť, ale tým väčšmi sa venuje prehĺbeniu svojho náboženstva. Po úpadku Perzskej ríše sa Palestína dostane pod vplyv helenizmu a po krátkej samostatnej perióde pod vládu Ríma.
Komentáre
.O)