Blog rímskokatolíckeho kňaza

Keď označíme Bibliu ako "Božie slovo", môže dôjsť k nedorozumeniu. Mohli by sme si myslieť, že tu máme k dispozícii to, čo Boh raz povedal a že to podlieha teraz len ľudskému rozhodnutiu. Stačí si Bibliu len otvoriť a už sa nám vyjaví Božia vôľa. Kto chce použiť Božie spisy, vie tiež, čo vždy Boh chcel a čo aj dnes chce. Tak sa Biblia stáva príručkou pre Božie zámery. No tento názor je plný nedorozumení a súčasne nebezpečný.

"Božie slovo" totiž nie je vec, ktorou si môžeme poslúžiť. Kto si myslí, že tu bude mať k dispozícii Božie slovo ako názor spisovateľa v jeho knihe, ako slovo básnika v jeho diele, alebo – ešte primitívnejšie – ako nástroj remeselníka či peniaze vo vrecku, ten prehliada, že "Božie slovo" nie je mŕtvou literou, ale čosi živé, čo bolo raz adresované živým ľuďom.

Keď Boh hovoril, čosi sa dialo. Čosi v priestore dejín alebo v existencii ľudí sa dalo do pohybu. V tomto dianí sa odohralo Božie slovo. Preto to bolo vždy viac než len oznámenie alebo vecná informácia.

Ako sa dnes môže stať Biblia "Božím slovom" pre nás...? Odpoveď na túto otázku vôbec nie je jednoduchá. Veď predsa mnohé biblické spisy pôvodne nie sú vôbec adresované nám alebo našej dobe. Vznikli v minulých dobách a obracajú sa vždy na iný okruh poslucháčov.

Čo majú povedať, to bolo pre súčasníkov predovšetkým "Božie slovo". Tak hovorí prorok Amos Izraelovi v čase hospodárskeho rozkvetu. Ľud žije len pre svoje bohatstvo a nemá zmysel pre sociálnu spravodlivosť. Bohoslužba sa zmenila len na obyčajný zvyk. Tu sa zrazu a nečakane objavuje Amos. Jeho ostré varovanie, jeho neúprosná výzva k pokániu – to je vtedy pre Izrael "Božie slovo".

Pavol povzbudzuje v jednom liste spoločenstvo v Solúne, zatiaľ čo v inom liste zahŕňa Galaťanov tvrdými výčitkami. Oba listy boli pre spoločenstvá "Božím slovom", avšak rozličným spôsobom: raz ako povzbudenie, druhý raz ako obžaloba.

Aj evanjeliá ohlasujú Ježišovu dobrú zvesť rozličným spôsobom. Marek vidí v Ježišovi Mesiáša, ktorého tajomstvo zostáva pre učeníkov nepochopiteľné.

U Marka treba vidieť mesiášske tajomstvo ako vlastný teologický náčrt. Pre Lukáša je Pán milosrdný Spasiteľ, ktorý dvíha chudobných a utešuje utrápených. Ján vidí v postave Ježiša jednorodeného Syna Božieho, ktorý zostúpil z neba. Takto prichádza "Božie slovo" rozličným spôsobom k poslucháčom.

Pokračovanie.