Gn 1, 1 a nasl. ponúka jasné a pochopiteľné, až do dôsledkov premyslené a usporiadané učenie, takže je tento text prehľadným vysvetlením. Potom naproti skoro katecheticky pojatým poučkám stoja symboly a obrazy, ktoré sú v orientálnom svete živé. S neporovnateľným obrazovým dianím otvára jahvista dejiny hriechu a spásy. Podrobnosti jeho obrazov poukazujú na mýty, ktoré boli u susedných národov Izraela.
Mýty sú dejiny bohov, ktoré rozprávali staré národy. Pôvod mýtov leží väčšinou v tajomnej temnote predošlého času. Prenášali sa z generácie na generáciu. Neskoršie sa z nich mnohokrát stali básnické diela. V mýtoch si vysvetľovali staré národy záhadu bytia, pôvodu sveta, príčinu utrpenia a smrti, pôvod zvykov a ustanovení, tajomstvá lásky a života. Mýty sú si všade vedomé božích mocností, z ktorých sa odpovedá na praotázky ľudstva. Pritom mýty nie sú jednoducho obrazy, ktoré chcú iba pomôcť ozrejmiť to, čo je neprehľadné.
O to viac je v nich posunuté do prítomnosti božské dianie, o ktorom hovoria, výslovne pri ohlasovaní v kulte. Obdobne prežívajú deti rozprávky ako skutočnosť. Prvé pochopenie sveta, vysvetlenie a vyjasnenie hlavných problémov sa sprostredkúvajú prostredníctvom mýtov. Mnoho mýtov vôbec nepozná dejiny. Sú úzko späté s nedejinným kolobehom prírody. V ich "bezčasovosti" hovoria o tom, čo nikdy nebolo a predsa stále je.
Biblia nepoužíva neprerušene mytologickú reč. Ale predsa, keď rozprávajú o Božom riadení na začiatku a konci časov, v určitom spôsobe predstavy si privlastňuje mýtus. V skutočnosti neexistuje žiaden iný druh, ktorý by bol vhodnejší na rozprávanie o tajuplnom dianí na začiatku a na konci. Pretože tu ide o určitý obsah, ktorý je odňatý ľudským skúsenostiam a poznaniu, hodí sa naň mýtus ako forma zobrazenia, ktoré nechce sprostredkovať poznanie alebo skúsenosť, ale chce rozprávať o Bohu. Preto sa nesmie zanedbať mytologický spôsob reči.
Na jeho miesto nesmie nastúpiť iba abstraktná výpoveď, ktorá zároveň tvorí "jadro" mýtu. Naša snaha sa má dnes zamerať na to, ako rozumieť mýtom v čase a v podmienených dejinách. Napokon mýty sú nenahraditeľnou formou výpovede a počuť v nich Božie oslovenie. Pri všetkých príbuzenstvách biblických textov s mýtmi národov, ktoré žili v okolí Izraela, nesmú sa prehliadnuť hlboké rozdiely, ktoré oddeľujú Bibliu od nebiblických mýtov.
Jahvista nežije viac vo svete mýtov. Je už "osvietený" o jeho skutočnom obsahu. To sa ukazuje v tom, ako premyslene používa mýty pre svoje zobrazenie času. Berie ich do služby pre svoju vieru. Jednotlivé prvky z mýtov, ktoré mu boli známe, dáva do súladu tak, ako je to v jeho úmysle užitočné. Predsa pritom nevzniká žiaden nový spoločný mýtus, ale rozprávanie, v ktorom sú usporiadané prvky mýtov.
Stávajú sa "obrazmi", ktoré sa hodia na predstavenie viery Izraela od začiatku Božieho riadenia, napr.: stvorenie človeka, Adamovo rebro, had, záhrada, veža, stromy, cherubíni atď.
Komentáre