Až to prinesie úsmev na tvár, ked čítam ako "niekto" ide písať o celibáte a mudrovať k tejto veci... Je to asi tak, ako keby chcel domorodec žijúci hlboko v zabudnutej džungli prednášať jadrovú fyziku...
Nebudem sa tu o tom rozpisovať, čo sa týka minulosti - píšem o tom, čo som sám prežíval a prežívam...
Ten, kto sa rozhoduje žiť v celibáte, sa rozhoduje dobrovoľne, lebo má na to niekoľko rokov počas štúdií, aby mohol povedať - nie, toto nezvládnem, odchádzam... a ak niekto sa pre celibát rozhodne, vie, čo ho čaká. /ad 1/
Ten, kto nepochopil počas štúdií, že celibát je dar a Boh k nemu dáva silu a milosť ho prijať a aj žiť, "hrá" svoje rozhodnutie a od takého človeka-kňaza, ktorý nespolupracuje s Božou milosťou, môžeme očakávať, že padne a "pochutia si na ňom média a niektorí ľudia". /ad 2/
Celibát žijem už skoro 20 rokov a môžem prehlásiť, že nie som z neho chorý, nezhrešil som ani s jednou ženou a ani nemasturbujem... Sexuálne napätie ak príde, odchádza spôsobom, ako určila príroda. Chorými robia kňazov len určití ľudia, ktorí nechápu dar celibátu a ľahšie im je "nakydať". /ad 3/
...a tak sa pýtam sám seba, či treba ešte písať k tejto téme... myslím, že ľudia bez predsudkov pochopia a prijmú to, ako "domorodec skutočnosť jadrovej energie", a ostatní? Tým nepomôže ani anjel z neba.... :-)))
A o manželskej nevere a rozvodovosti možno napíšem niečo nabudúce...
Komentáre
Dovolím si reagovať,
ad 2: "hrať rozhodnutie" – tu platí to, čo som napísal vyššie
ad 3: Povedať "oni len nechápu" je ľahšie ako vysvetliť, povedať "oni len nechápu" je tiež len nakydať.
Na záver by som len rád pogratuloval k úspešnému celibátu.
R.C.
... a vysvetlil som ad3 v prvých dvoch ad1 a ad2 :-))) pekný dník
celibát bez lásky
http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=11574.
Je smutné keď kňaz nepochopí celibát, a prežije život bez lásky.
myslím,
viem, toto je prirovnani trochu pritiahnuté za vlasy, ale asi tak.. z pohľadu laika..
celibát je podľa mňa dobrovoľné rozhodnutie a zmierenie sa so sexuálnou abstinenciou.. záleží výlučne na vôli dotyčnej osoby..
ano, micik..
Oceňujem úprimnosť a otvorenosť kňaza Jozefa,
Myslím si však, že všetko sa nedá vidieť čierno - bielo a zaškatuľkovane.
Aj keď kňaz prijme celibát a snaží sa ho v dobrej snahe žiť, predsa je len človek, i keď samozrejme so sviatosťou kňazstva prichádzajú veľké nadprirodzené milosti.
Môže sa stať, že podľahne svojej ľudskej slabosti, no môže s Božou pomocou vstať.
Ďakujem Pánovi, že je milosrdný voči všetkým a dáva nám nové šance.
Modlím sa za všetkých kňazov, aj za tých, ktorí odišli zo služby, Pán ich stále miluje a pozýva.Buďme aj my milosrdní, ako je aj ON.:-)