Vedenie diecéz v ČSR v niektorých prípadoch prevzali kapitulní vikári zvolení na nátlak vlády. V Spišskej diecéze po zatknutí právoplatného biskupa, kanonici na návod vlády zvolili za kapitulného vikára Andreja Scheffera (+ 1968). Podobne tiež v Banskej Bystrici, kde po smrti biskupa Dr. Andreja Škrábika (+ 8.1.1950) dosadil cirkevný úrad do funkcie kapitulného vikára Jána Decheta (exkomunikovaný Svätou stolicou; zomrel 10. júna 1968 zmierený s Cirkvou).
Definitívny odchod vatikánskych diplomatov, likvidácia biskupského zboru, uväznenie veľkej časti kňazov, hromadné zatýkanie angažovaných katolíckych osobností každého veku a spoločenského postavenia, ich dlhoročný pobyt vo väzniciach a pracovných táboroch, zničenie cirkevných organizácii a spolkov, zastavenie novín a časopisov, dokonca i farských listov, a hlboko siahajúce zastrašovanie vytvorilo pre Cirkev ťažkú situáciu. V takejto atmosfére mnohí opúšťali hranice našej vlasti. Po druhej svetovej vojne najviac ľudí - asi 60-tisíc - opustilo ČSR v prvých dvoch rokoch po februári 1948. (Od augusta 1968-1969 opustilo republiku 103 910 obyvateľov. Podľa odhadu k roku 1990 žije mimo územia Česko-Slovenska 3 412 000 emigrantov.)
Rok 1955 možno považovať za zmenu v proticirkevnom ťažení. Boj sa preniesol na ideové pole. Strana si uvedomila, že uštedrila protivníkovi veľké údery, ale nezískala tým veľa sympatií medzi obyvateľstvom.
V roku 1960 si svet pripomenul 15. výročie od ukončenia druhej svetovej vojny. Dňa 9. mája 1960, iste aj pod vplyvom pápeža Jána XXIII., veľa kňazov dostalo amnestiu. Nesmeli sa však vrátiť do pastorácie. Napriek tomu v tom istom roku súd odsúdil J. Ch. Korca na 12 rokov väzenia (za tajnú biskupskú vysviacku a „nepovolenú činnosť"). Biskupov amnestia obišla. Pavol Gojdič zomiera 17. júla 1960 v leopoldovskej väznici. Ján Vojtaššák dostáva povolenie opustiť väzenie až v roku 1963. Nemohol sa však vrátiť na Slovensko (okrem dvojtýždňového pobytu u svojho synovca - kňaza Tomáša Vojtaššáka v Oravskej Lesnej). Zomrel v Charitnom domove v Senohraboch pri Prahe 4. augusta 1965 ako 88-ročný. Rok pred ním zomrel i jeho svätiaci biskup Dr. Štefan Barnáš (1900-1964).
V rokoch 1962-1965 sa konal Druhý vatikánsky koncil. Na prvé zasadnutie (1962) prišli do Ríma zo slovenských biskupov len Eduard Nécsey a Ambróz Lazík. Na ďalších zasadnutiach boli E. Nécsey, A. Lazík a R. Pobožný. Čechy a Moravu zastupovali biskup Dr. František Tomášek, t. č. administrátor v Moravskej Hůzovej, a Dr. Eduard Oliva, kapitulný litoměřický vikár.
Významnou udalosťou pre slovenský národ bola posviacka Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme na sviatok Panny Márie Sedembolestnej - 15. septembra 1963. Vznikol z milodarov Slovákov žijúcich v zahraničí.
Opätovné prejavy blahosklonnosti Pavla VI. voči nášmu národu sa prejavili i vyhlásením pútnického chrámu Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne za baziliku minor v roku 1964, čo vzbudilo v kňazoch a veriacich pocit istoty, že pápež a s ním celá Cirkev spolucíti s naším národom.
Článok je z knihy Dejiny mojej Cirkvi (II. diel), Viliam Judák, 2004
Komentáre