A Pavol nám odvážne navrhuje silný paradox: „Cez charitu, byť v službe“, inými slovami, paradoxne je sloboda uskutočňovaná v službe: sme slobodní, ak sa stávame služobníkmi jeden druhému.
A tak Pavol vkladá problém slobody do svetla pravdy o človeku.
Redukovať niekoho na telesnú žiadostivosť, vyvyšujúc niekoho na piedestál božskosti - „Ja, človek sám“ - vovádza do klamstva.
V skutočnosti je to inak: človek nie je absolútny, schopný izolovať seba samého od ostatných a správať sa podľa vlastnej vôle. Toto ide proti pravde nášho bytia.
Naša pravda je, predovšetkým, že sme stvoreniami, Božími stvoreniami a žijeme vo vzťahu s naším Stvoriteľom. Sme racionálne bytosti a iba akceptovaním tohto vzťahu so Stvoriteľom vstupujeme do pravdy, lebo inak upadneme do klamstva a v konečnom dôsledku sa tým zničíme.
(pokračovanie)
Komentáre
SLOBODA USKUTOČŇOVANÁ V SLUŽBE
Musím opäť zdôrazniť, že vychádzam zo skúseností vlastného života.
Najväčšou radosťou človeka je urobiť dobro, čiže službu inému človekovi.
Myslím, že v tomto nenájdem oponenta, pretože kto toto naozaj zažije, musí to len potvrdiť.
Toto je ten najvyšší zmysel bytia- slúžiť, čiže MILOVAŤ. MIlovať ľudí a cez nich vlastne Pôvodcu tohoto zámeru - Boha Stvoriteľa.
Takže všetko sa točí okolo LÁSKY, no tej dávajúcej sa, slúžiacej, ktorej dávaním sa neubúda, ale naopak, rastie.
Želám veľa radosti v SLOBODE SLÚŽIACICH .