Prvá kniha Biblie sa nazýva "Genezis" (grécky = kniha pôvodu). V nej je zobrazený tak vznik sveta a ľudstva, ako aj začiatok Božích dejín spásy s Izraelom. Prvú časť nazývame "pradejiny". Hoci kapitoly Gn 1-12 zameriavajú pozornosť do vzdialenej minulosti, text aj tak nevznikol na začiatku sveta a ľudstva. Nepatrí k najstarším častiam Starého zákona.
Odkiaľ čerpá Biblia poznatky o začiatku sveta a o vzniku človeka? Sú skutočne rôzne teórie, ktoré sa pokúšajú poskytnúť odpoveď na túto otázku. Predtým sa diskutovalo predovšetkým o tradičných a vizionárskych teóriách.
Prvá teória vychádza z toho, že sa biblickí autori mohli oprieť o veľmi staré podanie. Ale o Božom stvorení a o "pradňoch" ľudstva nie je žiadna ústna reportáž, ani písomná správa očitého svedka, ktorá by sa bola uchovala v nekonečne dlhom časovom období až po konečnoplatný zápis u izraelského národa, ako to vlastne požadovala teória tradície.
Taktiež aj teória vízie je neudržateľná. Boh prostredníctvom osvietenia uschopnil natoľko autora, že mu boli známe udalosti, ktoré sa odohrali a akým spôsobom sa uskutočnili. Teda autor potom napísal to, čo vlastne mu bolo týmto spôsobom umožnené poznať. Oba pokusy o vysvetlenie sú nedostačujúce.
Dnes sa už vie, že pradejiny vznikli z viery Izraela po tom, čo Izrael zažil a skúsil dlhodobé Božie vedenie a sprevádzanie. Predpokladali vieru, že Boh povolal Abraháma z prostredia ľudu a jeho potomkov oslobodil z Egypta pod Mojžišovým vedením. Izrael prevzal do vlastníctva už prisľúbenú krajinu. Ale má aj vedomosť o mnohých modlách, predstavách o človeku a o svete, ktoré sa nachádzajú u susedných národov. Izrael však premýšľa, kto je jeho Boh, v akom vzťahu stojí ku svetu a k národom.
Taktiež hľadá odpoveď, odkiaľ - keď Boh je dobrý - pochádzajú utrpenie, nenávisť, bolesť a námaha. Takto prechádza náhľad biblických pisateľov cez vlastné dejiny späť na začiatky. Viera Izraela načrtáva obraz o začiatkoch sveta a ľudstva. Preto vznikajú pradejiny ako mohutný predstupeň pred vlastnými dejinami Izraela. Tu je Izraelu s posledným uistením jasné, že jeho Boh nie je kmeňovým alebo národným Bohom, ale že jeho Boh je Bohom neba a zeme. Izrael tu rovnako skusuje, že všetko utrpenie prichádza zo slobodného rozhodnutia človeka skrze hriech.
Takto teda pradejiny nevznikli vďaka historickej tradícii ani vďaka bezprostrednému Božiemu zázraku. Ich pôvod spočíva vo viere Izraela. Keďže sa v nich nachádzajú podobné obrazy, ako ich proroci použili na popísanie konca vekov, boli vhodne pomenované ako "dozadu obrátené prorokovanie". Porovnávajú sa slová Izaiáša o pokoji (2, 4), o dobre a zlobe (7, 15), o zničení smrti (25, 8), o konci utrpenia (42, 1-9).
Komentáre