Palestína bola cieľom zbožných pútnikov po celé stáročia. Zvlášť veľa pútnikov prichádzalo v 11. storočí aj z vyšších vrstiev obyvateľstva. (Pútnici z Uhorska v čase kraľovania Štefana I. mali k dispozícii v Jeruzaleme dva útulky, čo svedčí o pomerne veľkej návštevnosti aj z našej oblasti.)
Arabskí vládcovia, ktorí sa už v 7. storočí zmocnili Svätej zeme, okrem niekoľkých prípadov nebránili kresťanom navštíviť sväté miesta za určitý poplatok. Pomery sa zhoršili, keď sa ujali moci už spomínaní tureckí Seldžukovia, ktorí sa v roku 1076 zmocnili Jeruzalema a postupne celej Svätej zeme. S kresťanmi zaobchádzali veľmi surovo a posvätné miesta pustošili a znesväcovali. V tomto období viedol mohučský arcibiskup púť do Svätej zeme v počte asi 7 000 pútnikov, naspäť sa však vrátilo len 2 000.
Miesta, ktoré pripomínali život a smrť Ježiša Krista, chceli úplne zotrieť z povrchu zeme. Kalif El Hakim dal rozváľať Baziliku Božieho hrobu. Podobný osud postihol veľké množstvo kresťanských chrámov.
Súčasný významný nemecký historik Walter Brandmüller hovorí o zničení až 30-tisíc kresťanských chrámov a kaplniek. Aj táto skutočnosť dala zrod idee, aby púte kresťanov chránili zbraňou, a idea dostala reálnu podobu. Praktická idea ochrániť pútnikov sa ďalej spájala s rozličnými ideologickými elementmi feudálnej doby. V tomto pohľade sa Svätá zem mnohým javila ako "obsadené dedičstvo Pána", ktorého vazali si pokladali za povinnosť jemu, t. j. jeho nástupcovi - pápežovi toto dedičstvo znova získať.
V roku 1084 sa byzantský cisár Alexej I. obrátil na Rím o pomoc. Aj to bola pravdepodobne vhodná príležitosť na zorganizovanie križiackych výprav, o ktorých sa hovorilo celé desaťročia.
Pápež Urban II. (1088 - 1099) podnietil prvú križiacku výpravu ohnivou kázňou, ktorú predniesol 27. novembra 1095 na synode v Clermonte. Okrem iného povedal: "Bezbožný ľud Saracénov už dlhý čas kruto utláča sväté miesta, po ktorých kráčali Pánove nohy, a drží veriacich v otroctve a porobe. Ľud, ktorý si ctí pravého Boha, je ponížený... Pánov chrám, z ktorého horlivo vyhnal kupcov a predavačov, aby sa dom jeho Otca nestal skrýšou vrahov, je teraz sídlom diabla. Mesto Kráľa všetkých kráľov, ktorý dal ostatným zákony nefalšovanej viery, musí slúžiť pohanským poverám. Chrám zmŕtvychvstania - Svätý hrob Pána je v rukách tých, ktorí na zmŕtvychvstaní nemajú účasť, ale budú musieť slúžiť ako strnisko na udržiavanie večného pekelného ohňa.
Ozbrojte sa Božou horlivosťou, milovaní bratia, opášte si meče, vyzbrojte sa, buďte synmi Mocného! Je lepšie zomrieť v boji, ako vidieť náš ľud a svätých trpieť. Ten, kto horlí pre Boží zákon, nech sa k nám pripojí. Chceme pomôcť našim bratom. Obráťte zbrane, s ktorými ste odsúdeniahodným spôsobom prelievali krv vašich bratov, proti nepriateľom Kristovho mena a viery. Zlodeji, zbojníci, podpaľači a vrahovia nebudú vlastniť Božie kráľovstvo.
Vykúpte si so zaľúbenia-hodnou poslušnosťou Božiu milosť, aby vám vaše hriechy, ktorými ste vzbudili jeho hnev, rýchlo odpustil za také zbožné skutky a na príhovor všetkých svätých. My však skrze Božie milosrdenstvo a s podporou sv. apoštolov Petra a Pavla odpustíme tresty všetkým veriacim, ktorí sa chopia zbrane proti pohanom a podrobia sa ťarche pútnického ťaženia. Tresty, ktoré na nich uvalila Cirkev pre ich hriechy. A ten, kto tam v pravom pokání padne, môže pevne veriť, že sa mu odpustia jeho hriechy a bude mať účasť na ovocí večného života."
Tisíce poslucháčov - pre veľký nával sa zhromaždenie uskutočnilo na voľnom priestranstve - nadšene zvolali: Dieu le veut! (Boh si to želá!). S krížom z červenej látky, ktorý si prišili na plece, prevzali svätú povinnosť zúčastniť sa na križiackej výprave.
Komentáre