Blog rímskokatolíckeho kňaza

V roku 1939 vydal Sir F. Kenyon, vynikajúci znalec biblických rukopisov knihu, v ktorej rezignujúc s ľútosťou poznamenal, že sa už asi nikdy nenájdu rukopisy s hebrejskými textami, ktoré sú podstatne staršie ako doteraz známe nálezy. Svoju skepsu založil na tom, že vo vlhkej pôde Palestíny by sa takú dlhú dobu neuchoval ani papyrus, ani koža.

O to väčšia bola senzácia, keď sa o niekoľko rokov neskôr skutočne našli rukopisy, ktoré boli takmer o 1000 rokov staršie, než všetky doteraz známe texty. Našli sa v opustených jaskyniach neďaleko od Jericha pri Mŕtvom mori. Asi žiadny iný objav posledných desaťročí nevzbudil toľký záujem a pozornosť odborníkov a verejnosti, než tieto nálezy z Júdskej púšte.

V dejinách archeológie sa často stáva, že na začiatku objavu nestojí vedecká práca učenca, ale náhodný objav neodborníka.

Na jar 1947 15-ročný beduínsky chlapec Muhamed-adh-Dhil išiel za stratenou kozou v púšti Júda neďaleko Kumránu. Pritom v jednej skalnej pukline objavil jaskyňu. Vhodil dnu niekoľko kamienkov, ktoré pri dopade vydávali zvláštny zvuk. V nádeji, že nájde poklad, vošiel do jaskyne. Jeho sklamanie však bolo veľké. Nenašiel ani zlato, ani drahé kamene. Namiesto toho uvidel "len" pár polmetra vysokých hlinených džbánov, v ktorých boli zastrčené staré, zašpinené, popísané zvitky. Niekoľko z nich zobral, lebo vedel, že sú ľudia, ktorí sú ochotní za to niečo zaplatiť. Tak sa tieto pozoruhodné nálezy dostali do Betlehema k jednému starožitníkovi. Chlapec za to nedostal veľa.

Zvláštnymi cestami sa odtiaľto dostali konečne do kompetentnejších rúk. Časť zvitkov získal metropolita - arcibiskup Athanasius zo sýrskeho ortodoxného kláštora sv. Marka v Jeruzaleme. Išlo pritom medziiným o 24 metrov dlhý kožený zvitok, na ktorom bola napísaná takmer celá kniha proroka Izaiáša, ďalej komentár ku knihe "malého" proroka Habakuka a okrem toho "rádové pravidlá" jedného starého židovského spoločenstva.

Inú časť nálezov kúpil E. L. Sukenik, profesor z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, od jedného obchodníka so starožitnosťami v Betleheme. Získal tak druhú časť Izaiášovho zvitku, v ktorej sa hovorí o "boji detí svetla s deťmi tmy" a zvitok so žalmami. Zvitky z kláštora sv. Marka najprv nevzbudili pozornosť.

Nikto ešte netušil, o akú hodnotu ide. Až keď sa vo februári 1948 dostali do Americkej školy pre orientálny výskum v Jeruzaleme, ich význam odhalil C. Trever a známy palestínsky archeológ W. F. Albright. Ukázalo sa, že tu išlo o najvýznamnejší nález rukopisu Biblie, aký sa kedy podarilo objaviť. Staré texty museli zčasti pochádzať ešte z dôb pred Kristom. Datovali sa do obdobia medzi 2. storočím pred Kristom a 1. storočím po Kristovi.

Súčasne sa začal intenzívny vedecký výskum nálezov a horúčkovité hľadanie rukopisov. Práce veľmi sťažil židovsko-arabský konflikt. V ďalších rokoch sa naozaj podarili mnohé nové objavy. Niekoľko sto kúskov papyrusu a kože sa našlo nielen v Kumráne, ale aj na iných miestach v Júdskej púšti. Prehrabali všetky jaskyne v okolí.

Žiaľ, niekedy beduíni rozdelili nálezy v okolí na viacero kusov, lebo si sľubovali väčší zisk pri predaji. Mnohé z týchto fragmentov obsahujú texty Starého zákona. Okrem toho sa našli záznamy rádového (rehoľného) spoločenstva od Mŕtveho mora.

Mimoriadne pôsobivý bol nález, ktorý sa podaril izraelskému generálovi Y. Yadinovi v blízkosti Engadí (Én-Gedi): V jednej jaskyni našiel niekoľko rukou písaných listov od Bar Kochbu (hviezdny syn), ktorý sa zúčastnil v roku 132 po Kristu na poslednom povstaní židov proti Rimanom. Vtedy ho považovali za Mesiáša. Nakoniec ho Rimania popravili. Väčšina rukopisov a mnohé malé kúsky textov sa dnes uchovávajú v jednom múzeu v Jeruzaleme, v "Schránke knižných zvitkov", ktoré bolo zriadené na tento účel.

Štát Izrael vydal vysoké sumy na získanie zvitkov a výstavbu tohoto pekného múzea. Význam týchto biblických rukopisov je v tom, že nám poskytujú najstarší doteraz známy text Starého zákona. Ohromujúca je zhoda s textami z neskoršieho obdobia. Ukazuje, ako Židia verne opisovali biblické texty. Textové odchýlky sa vzťahujú len na nepodstatné miesta.

Význam kumránskych nálezov ďaleko presahuje tieto rukopisy. Totiž pri hľadaní ďalších textov objavil jeruzalemský dominikán Roland de Vaux starú zrúcaninu pri Chirbet Qumrán, ktorú mohli dať do súvislosti s nálezmi rukopisov. Pri vykopávkach a prácach v rokoch 1952 a 1956 sa ukázalo, že sa tu našiel kláštor, v ktorom muselo žiť spoločenstvo podobné rádu, ktorému tieto texty patrili. Pravdepodobne išlo o skupinu esénov, ktorí tu v odlúčenosti púšte očakávali koniec sveta. Boli v silnej opozícii voči kňazom v Jeruzaleme. V roku 68 po Kristovi počas Židovskej vojny s Rimanmi mohli ukryť zvitky v blízkych jaskyniach. Chceli tým zabrániť, aby sa dostali do rúk Rimanom. Džbány so zvitkami tu boli skryté celé stáročia, až kým ich v našich časoch neobjavili. V kláštore v Kumráne sa našla veľká zhromažďovacia miestnosť pre spoločenstvo, pisáreň so starými pultami a kalamármi, veľká hrnčiarska dielňa a najmä zvyšky veľkých vodných rezervárov, kde zhromažďovali dažďovú vodu. Bez týchto vodných nádrží by v takejto bezútešnej púšti pri Mŕtvom mori nikto nemohol dlhší čas žiť. Popísané zvitky, ktoré rozprávajú o živote spoločenstva, umožňujú zaujímavé porovnania s posolstvom Nového zákona.