Predstava o svete, ktorá je tu opísaná, zodpovedá vedomiu predošlého času. Platí to napr.: pre vyjadrené predstavy o "nebeskej oblohe" ("firmament"), o pozoruhodnom vzťahu svetla a súhvezdí, o zavedení druhov rastlín, o poradí a čase stvoriteľských diel. Ale to nemôže znamenať, že viera, ktorá sa vyslovuje v rámcoch tejto predstavy o svete, je rovnako podmienená duchom času.
Čo hovorí táto viera? Rozhodujúca výpoveď textu je, že celý svet je Božím stvorením. Aj bez vopred daného materiálu prostredníctvom slova sám povolal k jestvovaniu nebesia a zem z ničoho. Preto je svet jeho vlastníctvom. Preto nie je aj svet koniec-koncov božskou skutočnosťou. Okrem Boha nič nie je božské.
Nasledovne sa text obracia v celkom jasnej a jednoznačnej reči proti všetkým pokusom zbožštiť výtvory tohto sveta. Takto je určitým drastickým spôsobom súhvezdiami vzatý ich celý nimbus, ktorý mali v orientálnom náboženstve. Už nie sú viac božskými sústavami, z ktorých môžu ľudia čítať svoj osud, ale len jednoduchými lampami a svetlami, ktoré nemajú žiaden iný účel ako rozdávať svetlo. Visia ako Božie výtvory na nebeskej oblohe - a týmto sa vyčerpáva taktiež ich celý význam. Právom sa tu hovorilo o biblickom "odmytologizovaní". Pretože súhvezdia už neurčujú osud ľudí ako v babylonskej astrológii, ktoré majú ešte aj dnes oneskorených ctiteľov v horoskopoch. Regulujú iba čas.
Tak podobne v stvorení živočíšstva môžeme vidieť konečné slovo a zrieknutie sa každej formy kultu zvierat, ktorý v starom náboženstve nebol zriedkavý. Taktiež v zvieratách nie sú žiadne tajomné božské sily. To nevylučuje, aby sa Biblia netešila zvieratám ako Božím stvoreniam (Jób 39-41 alebo Ž 104).
A ešte v jednom inom pohľade tento text "odmytologizováva". Pohlavná sila človeka, ktorá bola v mnohých kultoch zbožštená, sa tu zjavuje ako dar Stvoriteľa. Je dobrá, s ňou je spojené Božie poverenie, ale zostáva niečím stvoriteľským. Patrí k človekovi. Takto je tento text ďaleko vzdialený od určitého zbožštenia sexuálnosti alebo od zhanobenia. Mimochodom text predpokladá rovnoprávnosť medzi mužom a ženou. Obaja sú jedným dychom menované ako stvoriteľské diela Božie. V tom leží aj keď pre vtedajšiu dobu nevyužité, ale snáď jedinečne vysoké hodnotenie ženy.
Stvorenie človeka je vrcholom šesť-dňového diela. Reč je slávnostnejšia. Boh hovorí vo svojej vznešenej reči. Preto sa tu vyskytuje plurál. Posudok Boha o diele: je to "veľmi dobré". "Podľa obrazu Božieho" je stvorený človek. Pritom nemyslí text na dušu, ale na celú osobu s telom a duchom.
Tým, že človek je "obrazom Boha", odlišuje sa od každého iného stvorenia. Nie je jednoducho iba časťou sveta, ale prevyšuje ho skrz zvláštny vzťah k Bohu. Ako na jednej strane patrí k stvoreniu, tak stojí na druhej strane s Bohom oproti stvoreniu. Predovšetkým vzniká podobnosť človeka s Bohom v jeho úlohe. Má účasť na Božom panovaní a sláve. Ako Boh môže vládnuť nad svetom, pretože ho stvoril, tak môže človek vládnuť nad svetom, pretože ho Boh k tomu poveril. Človek je zároveň správcom diel na svete. Je pre svet "obraz Boží" podobne asi ako miestodržiteľ vo vtedajších časoch v nejakej provincii pre jeho ľudí je obrazom kráľa, ktorý žije ďaleko v hlavnom meste.
Z toho, že človek je obrazom Boha, plynie povinnosť byť ľudským. Pretože človek môže ako odblesk Boha vládnuť nad všetkým v mene Božom, ale nie nad inými ľuďmi. Pretože aj oni sú obrazom Boha.
Takto prvá správa o stvorení právom patrí k základným dokumentom židovskej a kresťanskej viery. Učí, že svet má Stvoriteľa a že sám je dobrý. Človeku má byť všetko podriadené, len nesmie panovať nad spolubratmi. Tento obraz človeka ako aj z viery prichádzajúce odmytologizovanie sveta nie sú v žiadnom prípade zastaralé. Priaznivo ovplyvnili myslenie a vedu modernej doby. Pretože až teraz, keď svet nie je už viac božským a človek je ustanovený za jeho pána, nie je viac zločinom odvážne skúmať svet.
Komentáre