Na otázku bolesti, utrpenia, smrti sa nemožno pozerať len ľudskými očami. Vtedy to zostane vždy len krivdou, bolesťou, otázkami, na ktoré nebudem poznať odpoveď, vzburou a dosť často konečným riešením – samovraždou.
Bolesť, utrpenie a smrť treba spojiť s prvým hriechom, lebo to je pravda. Boh mal s človekom iný plán – mal žiť šťastne a v láske. Ale niekto to závidel a nechcel, aby sa to uskutočnilo. Ten niekto bol krásny anjel, ktorý po vzbure voči Bohu sa stáva odporcom dobra a Boha – Lucifer – nositeľ svetla.
Prví ľudia, Adam a Eva dostali od Boha veľký dar – slobodnú vôľu. Boh chcel, aby ho milovali v slobode, v láske... A preto sloboda so sebou prináša voľbu.
V istom okamihu prestal byť Boh pre Adama a Evu zaujímavý. Prestali ho počúvať v slobode a láske. Čosi v nich vyvolalo túžbu... túžbu byť viac, ako Boh.
Lucifer – (diabol, satan, zlý duch) vedel, ako zaujme. Túžbou, ktorú predstavil – nie nezomriete, budete ako Boh.
Byť ako Boh! Pýtam sa – vedeli, čo vlastne naplnenie tejto túžby obsahuje? Keby to vedeli, nedopustili by sa mylného kroku. Prečo? Lebo Boh je láska a skutočná láska neubližuje.
Podstata hriechu prvých rodičov spočíva v tom, že neposlúchli Boha – že vedeli, čo od nich chce, že im chce dobro a oni to odmietli. Rozhodli sa.
Slobodné rozhodnutie nie je kŕčovité poslúchanie; nie je vnútorný nesúhlas s dobrom; nie je to niečo, čo musím robiť... slobodné rozhodnutie je odpoveď mojej lásky Láske, ktorou je Boh.
Rozhodnutie pre falošné dobro prinieslo aj následky – bolesť, utrpenie, smrť... no nie beznádej. Už v raji bol prisľúbený Záchranca, ktorý sa skrze ženu – Máriu narodí na tento svet a svojím životom a smrťou zadosťučiní tej ťažkej urážke, ktorá bola spáchaná voči Bohu. Človek túto urážku nemohol odčiniť.
A tak sme dostali novú šancu. Naučiť sa opäť milovať, správne milovať a obetovať sa i v bolesti, utrpení a prijatím tej skutočnosti, ktorou je smrť... nie však ako niečo posledné, ale ako prechod zo slzavého údolia do blaženosti.
Raz som očakával výsledok z tomografie, nakoľko bolo u mňa podozrenie na určitý typ rakoviny na ľadvine. Lekár povedal, že výsledok bude o dva týždne. Keď som mu potom volal, či je už výsledok povedal, že ešte nie je... volal som po pár dňoch znova a odpoveď bola tá istá. To očakávanie, tie mnohé otázky, prečo to tak dlho trvá... Až po štyroch týždňoch, mi lekár po mojom zavolaní oznámil, že výsledok už prišiel a je negatívny. Lenže to očakávanie...
Už som mal možnosť sa stretnúť s pánom Alzheimerom. Videl som na konkrétnom človekovi, akú silu má jeho pôsobenie na organizmus. Človek, s ktorým som komunikoval, ktorý sa smial, ktorý sám jedával... zrazu prestáva poznať, málo hovorí a to aj keď chce niečo povedať, nerozumieť mu, už ho musia kŕmiť ako malé dieťa... hovorím o jednom človekovi, ktorého osobne poznám a ktorý prednášal na Bohosloveckej fakulte gréčtinu a hebrejčinu...
Už aj v mojom blízkom okolí sa tento pán Alzheimer objavil. Je súčasťou života jedného blízkeho, milovaného človeka. Nie je to ešte to najhoršie štádium, ale asi to bude k tomu smerovať...
A ja viem, čo neviem, ako sa raz zachovám... začína to byť ťažké aj pre mňa, lebo je to niečo osobné a neviem až tak ešte správne reagovať. Koľko krát som už ublížil tomu človekovi svojou prehnanou reakciou a verte, bolo mi to neskôr ľúto... zvlášť keď som si tak v pár okamihoch uvedomil, že vlastne mu ubližujem, že takto mu nepomôžem, že sa cíti asi veľmi nepríjemne, keď naňho takto reagujem, že je akoby bezbranný...
Zostáva mi učiť sa, hoc som kňaz a viem, že láska lieči vzťahy a pomáha, nie vždy sa mi to darí. Nerobím to úmyselne, prekvapilo ma to a ja sa teraz budem učiť prijímať aj túto situáciu a učiť sa v nej správnym vzťahom.
Verím, že ten, ktorý neprišiel bolesť a utrpenie odstrániť, ale svojím životom nám dal príklad, ako ho urobiť záslužnejším, pomôže aj mne. Ďakujem ti Pane.
Komentáre
pJozef