Existuje veľa textov, ktoré vznikli v bežnom živote rodiny, pokrvného príbuzenstva, kmeňa alebo ľudu. Patria sem piesne pijanské (Iz 22, 13), smútočné piesne (2 Sam 1, 19-27), vystatovačné piesne (Gn 4, 23), ľúbostné piesne (Iz 5 a celá Veľpieseň) a víťazné piesne (Sdc 5).
Ďalej treba spomenúť početné príslovia, ktoré svedčia o múdrosti a životnej skúsenosti, a to predovšetkým v Knihe Prísloví a Knihe syna Sirachovho. Medzi rozprávaniami nájdeme rozprávkové motívy, ako o hovoriacom Balaámovom oslovi, alebo rozsúdenie dvoch matiek múdrym Šalamúnom, ktorý obsahuje indický motív. Existuje veľa národných ság, ktoré objasňujú svojráznosť pozoruhodných miest alebo osôb. Rozprávanie o Božom treste Sodomy a Gomory (Gn 19) načrtáva, prečo sa pri Mŕtvom mori nachádzajú soľné útesy s výzorom ľudí (Lótova žena).
Rozprávanie o Kainovi a jeho pozoruhodnom označení (Gn 4) ponúka Izraelitom vysvetlenie, prečo nestály kmeň kočovníkov Kenitov, ktorých otcom je Kain, nosil zvláštne nepochopiteľné tetovanie. Takéto rozprávania, ktoré vysvetľujú dôvod nejakého nápadného javu v prírode alebo ľudí, nazývame "aitiológie" (z gréčtiny: aita = príčina, logos = slovo, jav).
Do Biblie boli pojaté aj niektoré mýty cudzích národov. Tak starý orientálny mýtus o povodni značne zmenil v rozprávaní o potope svoj zmysel a stal sa príbehom viery s hlbokým zmyslom o vine ľudí a Božom súde. Ani anekdoty a hádanky nehľadáme v Biblii zbytočne, napr. rozprávanie o tom, ako kráľovská dcéra Michol chráni svojho muža, mladého Dávida, pomocou ženskej ľsti a domácich bôžikov pred prenasledovaním svojho otca Šaula. Zábavné sú hádanky Samsona, hrdinskej postavy z rodu Danitov. Kto vie odpovedať na otázku: "Čo je sladšie nad med a čo je silnejšie nad leva?" (Sdc 14, 18). Neskôr vznikli v Starom zákone rozprávania názorne ilustrujúce, čo Boží zákon prikazuje, ako sa ho pridŕžať, alebo akým spôsobom Boh pomáha svojmu ľudu, napr.: v knihách Jonáš, Judit a Tobiáš. Takéto obrazné a rozprávačsky poučné texty na vysvetľovanie Svätého písma sa nesmú chápať "historicky".
Iné literárne druhy Starého zákona vznikli v oblasti kultu a liturgie. Odráža sa v nich niekedy staroveká ľudová viera, niekedy teologická učenosť kňazstva. Čitateľovi sa v starých kultových ságach vysvetľuje, prečo sa Boh uctieva na určitých miestach, ako v Beteli alebo Penueli. Tu mal praotec Jakub zážitky s Bohom. Tieto miesta sa tak stali posvätnými miestami pre Izrael. Z kňazskej perspektívy presahujú mnohé zákony a poučenia otázky kultu, obety, nariadení o čistote, ako sú uvedené v knihe Levitikus. Mnohé žalmy, v ktorých sa hovorí o dome Pánovom, o Sione a Jeruzaleme, majú svoj literárny pôvod pri chráme v Jeruzaleme. Izraelské "vyznanie viery", skrátene "Krédo" (Dt 26, 5-10; 6, 20-25; Ex 15, 1 a nasl.), ktoré vypočítava sväté miesta v Izraeli, muselo už veľmi skoro vzniknúť v modliacom sa a vyznávajúcom spoločenstve.
Ďalšie literárne druhy majú svoj pôvod v živote na kráľovskom dvore. Niektorí králi podporovali literárnu činnosť a starali sa o to, aby sa písali kroniky a historické záznamy. Tak sa napr.: "Dávidov nástup za kráľa" alebo "nepokoje pri prevzatí moci Dávidom" z obdobia života Dávida a Šalamúna dostali do Starého zákona. Na kráľovskom dvore radi čítali aj spisy mudrcov. Snáď tu mali svoj pôvod múdroslovné knihy. Rozprávanie o egyptskom Jozefovi poukazuje na kráľovský dvor v Jeruzaleme. Podobne je to s kráľovskými piesňami, ktoré boli pojaté do Knihy Žalmov. Viaceré piesne, pôvodne vzťahované na nejakého kráľa, sa neskôr chápali ako piesne o Mesiášovi.
Proroci používali mnohé literárne formy. Často používali výrok "Tak hovorí Pán" alebo "Slová Pána..." Chceli tak naznačiť, že to, čo povedali, nie je ich vlastné slovo. V ich posolstvách nachádzame aj podobenstvá, piesne, napomínania, slová útechy, karhanie aj výsmech. Reč sudcov je iná než reč prorokov. Sú to nariadenia a zákazy, ktoré poznáme podľa formuliek "Urobíš... Neurobíš... " (rozkaz) (Ex 20, 1 a nasl.). Sú to aj početné príklady majúce nasledovnú formu: "Keď niekto urobí to..., stane sa mu toto..."
Pri každom jednotlivom výklade si treba uvedomiť, v akej literárnej forme sa text predkladá a čo sa ním myslelo na mieste jeho vzniku v ľude, na kráľovskom dvore, na pútnických miestach, v kruhoch prorokov, u sudcov alebo učencov. Až potom sa postupne prepracujeme k pochopeniu textu.
Aj v Novom zákone existuje množstvo literárnych druhov, ktoré dnes už väčšinou nie sú bežné. Známe sú podobenstvá a rozprávania o zázrakoch. Ďalej existujú jednotlivé Ježišove slová (Mk 4, 21-25) a slová, ktoré Ježiš povedal v rámci nejakého rozprávania (Mk 3, 1-6), ako aj veľké rečové kompozície, ako "Reč na vrchu", ďalej modlitby, hymny, listy, apokalyptické vízie, formulky viery, osobné spomienky, polemické rozhovory a mnohé iné. Texty majú svoj pôvod v živote, napr.: v kresťanskom kulte alebo liturgii, misijnom kázaní učeníkov, v konfrontáciách so židmi alebo s bludnými učencami, v ohlasovaní spoločenstvu.
Komentáre