Blog rímskokatolíckeho kňaza

     Keď Ondrej zostal u Ježiša a mnoho sa tam naučil, neutajil tento poklad v sebe, ale behom sa ponáhľal k svojmu bratovi, aby urobil na ňom účastným aj jeho. Všimni si, čo povedal svojmu bratovi: „Našli sme Mesiáša, čo v preklade znamená Kristus.“ Vidíš, ako tu ohlasuje, čo sám za krátky čas pochopil? A prezrádza schopnosť Učiteľa, ktorý ich vedel o tom presvedčiť, ale aj ich nadšenie a svedomitosť, s akou sa hneď od začiatku usilovali poznať ho. Toto Ondrejovo slovo vychádza zo srdca, ktoré úprimne túži po Kristovom príchode, očakáva, že príde z neba, a keď sa už zjavil, plesá radosťou a ponáhľa sa zvestovať túto veľkú udalosť aj ostatným. Je prejavom bratskej dobroprajnosti, pekného rodinného vzťahu a úprimnej lásky pomáhať si navzájom v duchovných veciach. 
     A všimni si Petrovu povahu. Aký je od začiatku ochotný a rýchly! Neotáľa, ale hneď uteká. Písmo hovorí: „Priviedol ho k Ježišovi.“ Ale nech nik neodsudzuje Petra, že je ľahkoverný, keď prijíma slovo bez veľkého skúmania. Pravdepodobne mu brat presne a obšírne všetko porozprával. Ale evanjelisti všelikde všeličo hovoria v skratke, lebo sa usilujú byť struční. Napokon ani sa nehovorí, že Peter hneď uveril, ale: „Priviedol ho k Ježišovi.“ Odovzdal mu ho, aby sa všetko naučil od neho. A bol tam aj iný učeník, ktorý sa usiloval o to isté.
     Ak Ján Krstiteľ povedal: „Hľa, Baránok“ a: „On krstí Duchom“ a naznačil každému, že ho o tejto veci môže najlepšie poučiť Kristus, tak Ondrej to urobil oveľa lepšie. Preto, že sa necíti schopný vysvetliť celé učenie, privádza svojho brata k samému prameňu svetla, a ten sa tak ponáhľa a teší, že neváha ani chvíľočku.