Blog rímskokatolíckeho kňaza

Poviem Vám úprimne, že dnes by som niektoré veci riešil inak, ako vtedy, na začiatku môjho kňazského života.

Bol som novokňaz – nový kňaz, začínajúci kňaz v pastorácii. Svoju kňazskú službu som sa snažil vykonávať úprimne.

Príprava na homíliu (kázeň) mi v počiatkoch trvala asi 3-4 hodiny a tiež som ju pri slávení svätej omše veriacim čítal z papiera. Nehanbil som sa zato. Poznal som svoje možnosti a podľa toho som sa snažil aj zariadiť.

Rád som slúžil spievané sväté omše. No keď som mal službu ráno, vtedy bývali sväté omše recitované. Nepamätám si, ako sme mali rozdelené sv. omše. Myslím, že v nedeľu sa slúžilo päť svätých omší – dve boli vo farskom kostole, jedna na cintoríne v kostole a po jednej na "filiálkach".

Čo viem, je to, že v nedeľu som často chodieval slúžiť svätú omšu na tie "filiálky" do kultúrneho domu ja. Nevadilo mi to, rád som tam chodil.

Na prvé piatky sme mávali dosť spovedania – zvlášť v kostole na cintoríne. Je to ako dnes, keď si predstavím, ako po niekoľkých hodinách spovedania som mal zarosené okno na dverách spovedelnice.

Vo farnosti mal pán dekan aj spoločenstvo veriacich – Neokatechumenát. Pár krát som bol pozvaný medzi nich. Rád som chodil, ako som už predtým písal, k školským bratom, ktorí vyučovali na cirkevnej škole.

Hlboko zasiahla do môjho kňazského života skutočnosť, ktorá sa odohrala v našej farnosti. Bol tu zriadený "Betlehem" – miesto, ktoré prichýlilo ženy – budúce matky, ktoré boli v požehnanom stave. Tu im pomohli až do času ich pôrodu. Chodili sem tie ženy, ktoré sa rozhodli, že nezabijú počaté dieťa... ktoré nedali na výčitky rodičov, či iných... ktoré nechceli spáchať vraždu – ísť na potrat.

Čo však bolo pre mňa veľkým duchovným zážitkom v tom čase, to boli rehoľné sestry, ktoré sa o tieto ženy starali. Boli to duchovné dcéry už zosnulej Matky Terezy z Kalkaty. Dokiaľ som pôsobil v tejto farnosti, boli tam dve sestry z Indie, jedna z Poľska a jedna zo Slovenska. Dovtedy som o nich len počul, alebo čítal z knihy. A teraz som ich videl na vlastné oči.

Pobudnúť nejaký okamih v ich prítomnosti, to bol nesmierny duchovný dar.