Definícia: Dogma je Bohom zjavená a Cirkvou vyhlásená pravda viery.
I. Vatikánsky koncil výslovne učí: «Božskou a katolíckou vierou treba veriť všetko to, čo je obsiahnuté v Božom slove napísanom alebo ústne zachovanom a čo Cirkev slávnostným vyhlásením alebo riadnym a všeobecným učiteľským úradom ako Bohom zjavené predkladá veriť».[32]
K formálnemu pojmu dogmy patria dva rozhodujúce momenty. Pravda musí byť:
- Bohom zjavená
- Cirkvou vyhlásená
Bohom zjavená pravda
Dogmatický výrok musí patriť k Božiemu, úradnému, kresťanskému zjaveniu (na rozdiel od súkromného zjavenia) a preto musí byť obsiahnutý v Božom slove (bezprostredné formálne zjavenie[33]). Dotyčná zjavená pravda musí byť explicitne alebo implicitne Bohom zjavená a preto sa musí nachádzať v prameňoch zjavenia: v Písme alebo Tradícii.[34]
Pravda môže byť zjavená explicitne, ale aj implicitne. Za zjavené treba považovať nielen tie pravdy a udalosti, u ktorých sa to stalo explicitne, napr.: „A Slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14), ale aj také, ktoré sú v Božom zjavení implicitne, ako časť v celku, takže ich možno jednoduchým výkladom zo Zjavenia vyvodiť. Tak v explicitne zjavenom ústrednom článku viery: Syn Boží sa stal človekom, je zahrnutá ďalšia zjavená pravda: Vtelený Syn Boží má ľudské telo a dušu.[35]
Nezjavená pravda nemôže byť Cirkvou vyhlásená za dogmu, nemôže sa stať článkom viery. Božskou vierou treba prijímať a uznávať len to, čo Boh zjavil a preto len neomylná Božia autorita môže byť dôvodom pre božskú vieru.[36]
[32][32] DS 3011
[33] Revelatio immediata divina - revelatio formalis.
[34] Por. KANDERA, 1, str. 29.
[35] Por. KANDERA, 1, str. 29.
[36] Por. KANDERA, 1, str. 29.
Komentáre