Blog rímskokatolíckeho kňaza

Odkedy existujú sväté spisy, existuje aj systematická snaha o ich pochopenie. Už v Starom zákone môžeme čítať, ako židovskí učenci sa snažili s veľkou horlivosťou spisy objasňovať a vykladať.

O takomto učiteľovi múdrosti sa hovorí aj v knihe Jezusa Siracha (výťahy zo Sir 39, 1-11):

„Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov
a zapodieva sa náukou prorokov.

Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži,
a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí.

Preskúmava tajnosti múdrych výrokov
a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.

U veľmožov koná služby,
ba dostavuje sa aj pred vladára.

Cestuje po krajinách cudzích národov:
skusuje, čo je dobré a čo zlé u ľudí.

Už na úsvite - ako sa prebudí -
svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi,
a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu.

Svoje ústa otvára na modlitbu,
aby odprosoval za svoje previnenia.

Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť,
bohato mu nadelí rozumného ducha,

takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti
a modlitbou bude zvelebovať Pána.

On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti
a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.

Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti
a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.“

Tu sa ešte veľmi úzko spája navzájom zbožnosť a múdrosť. Zmysel Písma podľa tohto chápania spoločne zahrňuje bohabojnosť a ľudské snaženie. Je dôležité poznať aj názor odborníka Písma a nevidieť ho len z bojovej situácie, ktorá nastáva medzi Ježišom a zákonníkmi v Novom zákone.

V židovstve vždy existoval učený a úctivý záujem o Písmo. Talmud, náboženská kniha židov, je toho ďalším dôkazom. Cirkevní otcovia zahŕňajú do svojich učených úvah prirodzene aj Nový zákon. Muži ako Origenes alebo Augustín mali obdivuhodné poznanie Biblie, ktoré ich uschopňovalo zostaviť veľké diela komentárov. Svedčia o intenzívnom štúdiu Písma.

Avšak Cirkevní otcovia mali často iný prístup k Biblii ako my dnes. Používali metódy, ktoré vtedy boli bežné pri výklade spisov, avšak dnes sa už všeobecne neuznávajú, napr. alegorický výklad. Pritom sa textu spisu pripisuje hlbší alebo iný zmysel, než sa dá vidieť v bezprostrednom vyjadrení. Obetovanie Izáka sa javí ako obraz ukrižovania: v oboch prípadoch obetuje otec svojho syna, v oboch prípadoch nesie syn obetné drevo na vrch atď. Často sa objavovali hĺbavé názory, ktoré nie vždy zodpovedali prísnemu výkladu textu.

Aj v stredoveku si teológovia Bibliu veľmi cenili. Veľkí učenci vydávali často k jednotlivým biblickým spisom rozsiahle komentáre, napr. Tomáš Akvinský alebo Bonaventúra. V mno­hých výkladoch sa opierali aj o výroky cirkevných otcov, čo povedali o autoroch alebo období vzniku jednotlivých kníh. Pritom sa prevzalo aj to, čo sa neskôr muselo podriadiť korektúram.