3. Prirodzená pravda o manželstve bola potvrdená zjavením obsiahnutým v biblických opisoch stvorenia, ktoré vyjadrujú pôvodnú ľudskú múdrosť, zachytávajúcu hlas samotnej prírody.
Základné body Stvoriteľovho plánu s manželstvom, o ktorých hovorí Kniha Genezis, sú tri: V prvom rade: človek - Boží obraz - bol stvorený ako muž a žena (porov. Gn 1, 27). Muž a žena sú si ako osoby rovní a ako mužská a ženská bytosť sa navzájom dopĺňajú. Na jednej strane je teda sexualita súčasťou biologickej sféry a na strane druhej je v ľudskom stvorení povýšená na novú úroveň, totiž na úroveň osobnú, na ktorej sa spája telo i duch.
Ďalej: manželstvo je ustanovené Stvoriteľom ako forma života, kde sa uskutočňuje také spojenie osôb, ktoré predstavuje výkon sexuálnych schopností. „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2, 24).
A konečne: Boh chcel dať tomuto spojeniu muža a ženy špecifickú účasť na svojom stvoriteľskom diele. Preto požehnal muža a ženu a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 1, 28). V Stvoriteľovom pláne patrí teda komplementárnosť a plodnosť oboch pohlaví k samotnej povahe inštitúcie manželstva.
Okrem toho Kristus povýšil manželské spojenie medzi mužom a ženou na hodnosť sviatosti. Cirkev učí, že kresťanské manželstvo je účinným znakom spojenia Krista a Cirkvi (porov. Ef 5, 32). Tento kresťanský význam manželstva vôbec nezmenšuje hlboko ľudskú hodnotu manželskej jednoty medzi mužom a ženou, ale naopak potvrdzuje ju a posilňuje (porov. Mt 19, 3–12; Mk 10, 6–9).
4. Neexistuje nijaký dôvod na prirovnávanie alebo na vytváranie analógií, ani len vzdialených, pokiaľ ide o homosexuálne zväzky a Boží zámer s manželstvom a rodinou. Manželstvo je sväté, zatiaľ čo homosexuálne vzťahy sú v rozpore s prirodzeným morálnym zákonom. Skutočne, homosexuálne úkony „zatvárajú pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať“4.
Vo Svätom písme sú homosexuálne vzťahy „zavrhnuté ako zvrátené zmýšľanie (porov. Rim 1, 24–27; 1 Kor 6, 9; 1 Tim 1, 10). Tento súd Svätého písma však neumožňuje vyvodzovať záver, že všetci, ktorí trpia touto anomáliou, sú za to osobne zodpovední, ale potvrdzuje, že homosexuálne úkony sú vnútorne nezriadené“5. Rovnaký morálny úsudok sa nachádza aj u mnohých cirkevných spisovateľov prvých storočí6 a bol jednomyseľne prijatý katolíckou tradíciou.
Napriek tomu však podľa učenia Cirkvi majú byť muži a ženy s homosexuálnymi sklonmi prijímaní „s úctou, so súcitom a s jemnocitom“ a treba sa „vyhýbať akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim“.7
Tieto osoby sú rovnako ako ostatní kresťania „povolané k čistote“.8 Homosexuálna náklonnosť je však „objektívne nezriadená“9 a homosexuálne styky patria k hriechom, „ktoré sú v závažnom rozpore s čistotou“.10
4 Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2357.
5 Kongregácia pre náuku viery: Vyhlásenie Persona humana, 29. december 1975, č. 8.
6 Porov. napríklad sv. Polykarp: List Filipanom, V, 3; sv. Justín: Prvá apológia, 27, 1-3; Atenagoras: Výzva pre kresťanov, 34.
7 Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2358; porov. Kongregácia pre náuku viery: List o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby, č. 10, 1. október 1986.
8 Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2359; porov. Kongregácia pre náuku viery: List o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby, č. 12, 1. október 1986.
9 Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2358.
10 Tamže., 2396.
Komentáre