Naše novodobé predstavy o svete sa formujú vedami. Nedozierne sú poznatky atómovej fyziky o najmenších časticiach a komplikovanejších dynamických procesoch, ktoré sa odohrávajú vo vnútri matérie. Biológia objavila formy javov a zákonitostí života, čo prv bolo nemysliteľné. Dnes máme prehľad o vývoji živých foriem a predovšetkým o človeku za určité obdobie, ktoré zahŕňa mnoho miliónov rokov. Človeku sa od určitého času otvárajú možnosti zmeny života, ktoré sú zároveň motívom nádeje i strachu. Zdá sa, že náš svet stratil všetky obmedzenia. Vysoko rozvinutá a drahá technika skúma a dobýva vesmír. Dnes už nemáme obraz o pevne ustálenom svete. Vieme, že svet podlieha neustálym zmenám.
Keďže biblickí autori neprejavujú osobitný záujem o príslušné zobrazenie ich obrazu sveta, ich predstavy o svete sa väčšinou spomínajú len okrajovo, musíme si zobrať na pomoc biblické texty, aby sa vôbec mohol opísať obraz sveta v Biblii.
V správe o stvorení, v žalmoch, v literatúre múdroslovných kníh, v Knihe Jób nachádzame väčšinu údajov o obraze sveta. Keď si ich všetky usporiadame, ukazuje sa, že tento obraz o svete nie je v žiadnom prípade rovnaký vo všetkých bodoch. Aj v biblickom obraze sveta sú rozličné odtienky a protirečenia. Opíšeme niektoré:
Zem je tabuľa, na ktorej sa odohrávajú udalosti všedného života. Je životným priestorom ľudí. Pod zemou sa nachádzajú vody podsvetia. Je to predstava, ktorá snáď bola vyvolaná pravodami a moriami na hraniciach vtedajšieho sveta. Z vody pod zemou vyvierajú rieky, ktoré prúdia do rozličných morí na okraji zeme. Zemská tabuľa je podopieraná mocnými stĺpmi nad vodami podsvetia. Tieto základné pevnosti zeme nesú predovšetkým mocné vrchy na zemskej tabuli. Nad zemou sa ako mocná kryštálová miska, príp. kupola klenie obloha. Rozprestiera sa nad zemou ako stanová plachta. Na oblohe sú upevnené hviezdy, zatiaľ čo slnko putuje po oblohe. Večer sa ponorí do mora, v noci putuje podsvetím a ďalšie ráno začína opäť novú púť. Nad oblohou si ľudia predstavovali vody nebeského oceánu. Pri potope sa spustili prívaly vody z oblakov a hrozilo, že masy vody zničia zem tým, že sa spoja s vodami podsvetia. Za sídlo Boha považovali nebo a za ríšu smrti podsvetie. Veď tu sa pochovávali aj mŕtvi. Celý obraz sveta má pevnú, trvalú formu.
Pre biblických autorov má svet aj dôležitý náboženský význam. Ohlasuje Božiu nádheru. Je Božím dielom, ktoré má Boh vo svojej moci. Svet ukazuje človeku, aký je Boh veľký. Svet je otvorený pre Boha. Moderné ponímanie sveta je úplne iné. Tu je svet preniknutý zákonmi, ktoré už nedávajú priestor pre Božie účinkovanie. Mnohé udalosti, ktoré si moderný čitateľ vysvetľuje ako "prirodzené", lebo pozná ich príčiny, vzťahujú biblickí autori bezprostredne na Boha samotného. Tak je svet plný Božích "zázrakov". Pritom sa často nemyslí to, že tieto zázračné udalosti sú nad prírodnými zákonitosťami, ktoré objavili prírodné vedy.
O tom už biblickí autori nemôžu hovoriť, lebo im vôbec nie je známe, čo je prírodná veda. Pre nich je však dôležité, že svet samotný je nádherným svedectvom o tvorivej moci Boha.
Komentáre