Blog rímskokatolíckeho kňaza

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Dnešné úlohy

Pri čítaní Biblie si všímame: - doslovné znenie textu; - súvislosti, v ktorých sa udalosť nachádza; - podnet alebo príkaz na stvárnenie vlastného života; - upozornenia, čo vzbudzujú nádej.

Dnešné biblické vedy určujú rôzne pracovné smery. Najprv treba menovať exegézu. Slovo "exegéza" pochádza z gréčtiny a znamená výklad alebo vysvetlenie. Exegéza sa pokúša udržať výstižné pochopenie textu. Jej úloha spočíva vo viacerých rozdielnych pracovných oblastiach.

Najprv treba menovať textovú kritiku, ktorá predstavuje náročnú záležitosť. Porovnáva rozličné rukopisy s Bibliou a z nich rekonštruuje text, ktorý je originálu zdanlivo najbližší. Treba sa pýtať, či nejaký výraz, ktorý sa vyskytuje v mnohých rukopisoch a v iných zasa chýba, pochádza od autora alebo nie.

Iné je pracovné pole literárnej kritiky. Ide tu o literárne otázky. Na základe nejakého konkrétneho textu sa napríklad vynára otázka, kto je autor biblického spisu.

Kritika formy je mladšie výskumné odvetvie exegézy. Pokúša sa pochopiť jednotlivé literárne formy, ktoré sa nachádzajú v Biblii. V Starom a Novom zákone je veľký počet rozličných literárnych druhov. Sú to staré kroniky a podobenstvá, jednotlivé slová a súvislé rozprávania, hymny a slová prekliatia, zákony, apokalyptické slová, správy o zázrakoch a vyznaniach viery spoločenstiev atď. Kritika formy teraz skúma odkiaľ tieto jednotlivé formy pochádzajú, kde sa používali predtým, než sa dostali do Biblie. Pri texte o Poslednej večeri je dôležité, či pochádza z palestínskeho alebo gréckeho prostredia, či prejavuje stopy po židovskej veľkonočnej večeri alebo po kresťanskej liturgickej slávnosti.

Najmladší pracovný smer exegézy je tzv. redakčná história. Tvorí posledný krok k vecnému výkladu Biblie. Pohľad sa zameriava od jednotlivých literárnych foriem na autora, ktorý tieto rozličné formy zhrnul do svojho diela. Teraz ide o teo­logický úmysel, ktorým sa autor dal viesť pri zostavovaní, pri redakcii svojho spisu. Nie je bezvýznamné, prečo Matúš zredigoval do jednotného celku tak rozdielne Ježišove výroky, ktoré nazývame "Reč na vrchu". Ešte významnejší poznatok, že Marek zostavil do súvislého diela mnohé veľmi rozdielne tradície spoločenstva, t.j. jednotlivé rozprávania o Ježišovi (podobenstvá, zázraky, pravidlá spoločenstva) a celé dielo nazval "Evanjelium Ježiša Krista". Spôsob, akým si biblickí autori často poslúžili existujúcimi tradíciami, pripúšťa jasné uzávery na ich chápanie viery.

Doteraz vymenované štyri pracovné spôsoby exegézy, teda textová a literárna kritika, ako aj história formy a redakčná história, tvoria dnes najdôležitejšie metódy, ako dôjsť k jasnému pochopeniu Biblie. Existujú ešte aj ďalšie pracovné spôsoby, ktoré nesmieme prehliadať. Musia sa stále pridŕžať výsledkov štyroch hlavných metód. Patrí sem aj biblický výskum pojmov.

Skúma centrálne pojmy Starého a Nového zákona a poukazuje na ich historický vývoj, príp. religiózny význam. Tak sa pýtame, čo znamenajú na svojom mieste v Biblii výrazy ako zväzok a svet, pravda a zákon, mesiáš a evanjelium.

Naj­dôležitejšia je biblická teológia. V nej nachádza exegéza svoje vyvrcholenie. Lebo vysvetľuje vieru, ktorá určuje biblické kni­hy. Pritom sa napríklad ukazuje, že v Starom zákone kňazské kruhy Jeruzalema mali iné predstavy o vládnutí Boha v deji­nách než proroci.

Ak boli doteraz menované pracovné postupy biblických vied určené predovšetkým literárne a teologicky, tak je ďalšie veľké odvetvie výskumnej práce skôr historickej povahy.

Existuje totiž vlastná historická veda, ktorá sa vzťahuje na biblické prostredie a čas. Okrem Biblie hľadá aj iné svedectvá starého sveta. Tak získame lepšie poznanie dejín Izraela v oblasti Blízkeho východu, ako aj o vzniku a prvom rozšírení kresťanstva. Táto práca sprostredkúva presnejší obraz o rozlič­ných skupinách vo vtedajšej židovskej spoločnosti, napr. o prorokoch a kráľoch, farizejoch a saducejoch. Podobným spôsobom pozoruje a porovnáva história náboženstva religiózne predstavy starých dôb, napr. o chápaní Boha a obeti, o chrá­movom kulte a očakávaní posledných časov atď. Archeológia robí vykopávky a pôdnymi nálezmi prispieva k pochopeniu biblických dejín. A tak texty nájdené v Kumráne vyzývajú k porovnávaniam s Bibliou. Všetky tieto spôsoby výskumu dôkladnejšie predstavíme v nasledujúcich kapitolách.


Úvod do sveta Biblie | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014