Blog rímskokatolíckeho kňaza

V belfastských tokoch sa robia posledné práce na najväčšej lodi v histórii.

Má to byť pýcha britského loďstva. Je navrhnutá tak, aby sa v nijakom prípade nemohla potopiť. Konštruktéri a robotníci dôverujú svojmu umu a zručnosti.

Na bokoch lode boli heslá - PREČ S BOHOM, PREČ S PÁPEŽOM a druhé ANI NEBO ANI ZEM NÁS NEMÔŽU POTOPIŤ.

Technicky najvyspelejšia loď - nepotopiteľný TITANIC dvíha kotvy. Žiaľ, požehnanie na škodu cestujúcich vystalo. Hoci biskup chcel túto loď odporučiť do Božej ochrany. No ozvali sa hlasy proti, že to nepotrebuje, lebo je nepotopiteľný.

J. PHILLIPS, radista plávajúceho paláca prijal o 3 hodiny ďalšiu výstrahu pred ľadovcami z parníku BALTIC. No správa vyvolala iba pohŕdavý úsmev. Loď je predsa nepotopiteľná.

Radisti doteraz prijali 7 výstrah pred ľadovcami. Povel na zníženie rýchlosti však nedal nik.

Ozval sa signálny zvonec a na kapitánsky mostík zvoní telefón. Rozrušený hlas oznamuje - obrovský ľadovec, 450 metrov pred nami. Ďakujem za správu, odpovedá ešte pokojný hlas. Prvý dôstojník W. M. MURDOCH vydáva úsečné rozkazy: pre kormidelníka - plná vpravo a do strojovne - plnou parou vzad! No na odvrátenie zrážky bolo už neskoro.

Ľadovec prerezal v dĺžke 80 metrov plášť lode.

O štvrť hodiny sa zastavili stroje. Cestujúci vychádzajú na koridory a pýtajú sa stevardov - čo sa deje? No dostávajú chladnú, profesionálnu odpoveď - nič, neznepokojujte sa, môžete si ísť pokojne ľahnúť.

Pre 2201 ľudí je len 1178 miest v člnoch. Určite si uvedomil svoj podiel na katastrofe.

Kapitán vchádza až teraz do miestnosti radistov a nariaďuje núdzové volanie. Prečo až teraz, 11 minút po tom, čo definitívne konštatoval koniec slávy TITANICU? Nevieme.

Je štvrť na jednu, keď si telegrafista J. PHILLIPS sada k marconimu prístroju a vyťukáva do éteru - CQDMGY. CQD je to isté, ako SOS a MGY je volací znak TITANICU.

14 morských míľ odtiaľ čaká pred ľadovým polom CALIFORNIAN. No pre ohrozenú loď ako keby tam nebol. Prijímač má vypnutý, radista odpočíva. Kapitán S.LORD totiž rozhodol, že cez ľadové pole pôjdu z bezpečnostných dôvodov cez deň. A tak loď, ktorá by mohla všetkým pomôcť, je nedostupná.

Pomocou oceľových žeriavových ramien sa na hladinu dostávajú prvé člny. Mužstvo je nezohraté, trvá to zbytočne dlho.

Ani cestujúci sa neponáhľajú. Potápajúci TITANIC považujú za bezpečnejší, ako krehké člny. A tak prvý čln spustili ani nie s polovičným obsadením.

V tomto čase na palube už hrá lodná kapela pod vedením W. H. HARTLEYA. Hrala vytrvalo až dovtedy, pokým im v tom nezabránili studené vody Atlantiku. No nie preto, žeby sa im chcelo hrať. Chápu to ako svoju povinnosť - hudbou pomáhať proti panike. No nie sú jediní, ktorí na potápajúcej sa lodi nemyslia iba na seba. V podpalubí 30 technikov udržiava do poslednej chvíľky chod strojov. Ani jeden z 8 hudobníkov a ani jeden z 30 technikov katastrofu neprežil.

Z paluby potápajúcej sa lode vystreľujú svetelné rakety. Ak je pozorovateľ v hliadkovom koši, musí zbadať voľným okom na 20 míľ svetlo.

No nanešťastie službukonajúci dôstojník CALIFORNIANU to považoval za nevinný ohňostroj.

V tomto čase CARPATHIA vysiela správu - blížime sa k vám maximálnou rýchlosťou. Stroje pracujú na plné obrátky. Všetky záchranné člny sú pripravené na spustenie. No túto správu na TITANICU nik neprijal. Radista bez prestania vysiela signály o pomoc. A ako zaznamenali na CARPATHII, signál je čoraz slabší. Do miestnosti radistov vstupuje kapitán a hovorí - nemôžete pre túto loď už nič urobiť. Starajte sa už iba o seba. Toto je posledná jasná výpoveď E. J. SMITHA. No obaja radisti ešte 5 minút vysielali núdzové signály.

Na 7 poschodí t.j. na vrchnej palube sa tlačí niekoľko sto ľudí a hľadá nádej na záchranu. Niektorí kričia, iní plačú, ďalší v tichosti znášajú svoj údel. Niektorí muži sa utiekajú k whisky.

Farár T. R. D. BYLES, 42 ročný, (neprežil – obetoval sa) cestujúci druhej triedy sa nahlas modlí a napomína cestujúcich, čo sú okolo neho, aby sa zmierili s Bohom. Mnohí si kľakajú a začínajú sa modliť.

Na miesto katastrofy mieria tri lode - CARPATHIA, FRANKFURT a VIRGINIAN. Ale pre 1500 pasažierov, ktorí nenašli miesto v člnoch, prídu neskoro.

Lodná kapela hrala do poslednej chvíle. Podľa výpovede svedkov, kapelník W. H. HARTLEY tesne pred koncom zaklepal na husle a začal hrať so svojimi mužmi - Blíž k tebe, Bože môj. Iní vypovedali, že hrali skladbu - OUTSN. Aj to je náboženský chorál. V piesni sa spieva - ochraňuj ma v mohutných vodách.

Odbila hodina smrti. Niet ľudskej nádeje. Nezachráni sa už nik. Ani nevinné deti, ani starci, ani bohatí, ani chudobní.

Ktorí vládzu, šplhajú sa čím vyššie.

Na vrchole tohto výkričníka pýchy svieti zelená, petrolejová lampa. Toto jediné svetlo označuje miesto, kde vyše 1000 ľudí bojuje o život.

Za TITANICOM sa zavrela hladina oceánu. To, čomu pred pol hodinou niektorí cestujúci nechceli veriť, stalo sa skutočnosťou. Najväčšia loď v dejinách začala svoju púť na dno.

Asi 2 minúty bolo úplne ticho. No potom sa ozvali prvé hlasy volajúce o pomoc, k nim sa pridali ďalšie, až vznikol neartikulovaný rev. Tým, čo sedeli v člnoch, šiel mráz po chrbte a v žilách im tuhla krv.

Prísť na pomoc sa báli, lebo člny by sa boli raz dva preplnili a boli by klesli pod hladinu. Preto si krik radšej vysvetľovali ako dorozumievanie sa zachránených v ostatných člnoch, alebo že sú to cestujúci druhej či tretej triedy.

Na miesto katastrofy priplávala loď CALIFORNIAN, ktorá mohla zachrániť všetkých, keby bol býval radista na príjme. Nestalo sa. Nepotopiteľný sa potopil.

Svetová verejnosť bola prekvapená a kládla si otázku, kde urobil kapitán E. J. SMITH chybu.

Nerešpektoval upozornenia, možno sa spoliehal na svoju dlhú prax a povesť o nepotopiteľnosti.

Ale to, že spoliehať sa na seba je nesprávne, mohol vedieť už aj z vlastných skúseností - veď pred rokom, keď velil sesterskej lodi TITANICU menom OLYMPIC, zrazil sa s britským krížnikom HOWKINS.

No napriek tomu, za zásluhy, za 37 rokov držania kapitánskeho patentu, za 26 rokov vernosti spoločnosti WHITE STAR LINE a za 17 parníkov ktorým velil, mal tento 62 ročný muž veliť najväčšej lodi tých čias.

Po tejto plavbe mal ísť do penzie.

Dostal aj ďalšie upozornenie. Hneď v prvý deň služby na TITANICU sa skoro zrazil s menším parníkom NEW YORK. 62 ročný námorník sa nepoučil.

Prvé dva prípady odborníci pripisujú rýchlej plavbe. A tretí? Aj tu bol povel - plnou parou vpred.

Aké je to zlé, niekedy až tragické, ak sa človeku radí pre jeho dobro, ale on nepočúva, nerozmýšľa, len sa tvrdohlavo drží svojho názoru.

800 km od amerických brehov v 4 km hĺbke leží vrak pyšného TITANICU.

Je tam ako výstraha, ako vážne upozornenie, že pýcha končí vždy takto - na dne!

Pre ňu už zahynuli mnohí, pre tú svoju vlastnú, alebo pre nenásytnú ctižiadostivosť iných.

A to pobáda, ba zaväzuje potláčať ju, kdekoľvek sa zjaví. Či v nás, alebo mimo nás.

A táto povinnosť je tým vážnejšia, že každý z nás sa má raz stať vodcom, aby šťastne viedol do cieľa tých, čo sú mu zverení. Isté je, že proti pýche nemožno bojovať inak, ako pokorou, ktorá a to je to najdôležitejšie, vedie človeka čoraz bližšie k Bohu.

Zdroj: Titanic - audiokazeta